Žranie detí / Stĺpček

Sedím vo vlaku, čítam noviny a odrazu pán, ktorý sedí vedľa mňa, začne debatu: “Čo poviete, v akých časoch to žijeme? Iste ste sa v novinách dočítali aj o tom chlapovi, čo zabil tehotnú manželku. A o tých dvoch, čo pred niekoľkými mesiacmi vyvraždili celú rodinu susedov len preto, že si trochu hlasnejšie púšťali rádio. A o tej rumunskej prostitútke, ktorá pichla dáždnikom do oka iné dievča pri bezvýznamnej hádke. A o tom, koľko matiek v poslednom čase zabilo svoje deti. A o otcovi, čo zabil dcéru (škoda reči, cudzinec, a navyše moslim), aby jej zabránil vziať si kresťana. A keď sa trochu vrátime v čase, spomínate si na to dievča z Novi, ktoré zmasakrovalo matku a malého bračeka? A na tých, čo uniesli susedom dieťa a potom ho zabili, lebo plakalo? Čo je to dnes za svet!?”

Upozorním ho, že evidentne nevie všetko. Keby bol pozorne čítal to, čo som čítal ja (trebárs na internete), iste by si všimol, že jeho zoznam masakier nie je kompletný. Čítal o tom príbehu z Piacenzy? Istý Mennini sa chcel zavďačiť niekomu, kto mu mal zaručiť úspech v podnikaní a tomuto človeku zveril dcéru, hoci veľmi dobre vedel, že je to darebák bez škrupúľ a nepochybne ju zneuctí, a potom sa spokojne ako dobrý otecko pobral za obchodmi. Medzitým, keďže manžel je ďaleko, istý Egidi, džigolo so sľubnými očakávaniami, sa dá utešovať pani Menniniovú, stane sa jej milencom a udomácni sa u nej, a keď sa Mennini vráti z ciest, spolu s paňou ho zabijú. Obviňujú z vraždy ktoviekoho, na pohrebe srdcervúco plačú, no Menniniho syn podvod odhalí, vráti sa zo štipendia v cudzine, zabije Egidiho, no ešte sa mu máli, preto zabije aj matku. Zachrániť sa ho pokúša napokon sestra, ktorá krivo svedčí pred vyšetrovateľom.

To sú mi veci, to sú mi veci, vzdychá pán.

A pani Medi di Molfettová? Manžel ju opustí a ona vie, ako veľmi visí na ich deťoch, tak mu ich zabije, aby sa mu pomstila. “Už niet náboženstva, kdeže odrezať si vajcia naprotiveň manželke, táto veru zabila krv zo svojej krvi, aby nazlostila manžela,” lamentuje môj sused, “čo sú toto za matky? Ja tvrdím, že je to dôsledok vplyvu televízie a tých násilných komunistických programov.”

Naštartujem sa. Možno pán nečítal príbeh Croniho Di Saturnia, ktorý najprv, neviem, či pre dedičstvo, alebo niečo iné, odreže vajcia otcovi, potom – keďže nechce deti, lebo vie, čo sám vykonal svojmu otcovi a čo to narobilo s ich vzťahmi – prinúti manželku k potratu a sám poje všetky sotva narodené úbožiatka. Môj sused nato: “Možno patril k nejakej satanistickej sekte, možno ako mladý hádzal kamene na diaľnicu, a možno ho v dedine všetci pokladali za slušného človeka. Ako hovorím, práve v novinách, ktoré čítate, vychvaľujú potraty a manželstvá medzi transvestitami.”

Lenže, pokračujem, nezabúdajte, že väčšina sexuálnych deliktov sa spácha priamo v rodinnom kruhu. A možno ste už počuli o istom pánovi Laiovi di Battipaglia, ktorého zavraždil jeho vlastný syn, vzal si jeho manželku a táto, keď už nemohla situáciu zniesť, spáchala samovraždu. A neďaleko odtiaľ, v susednom malom mestečku, istí bratia Tiestovci najprv zabili svojho nevlastného brata, potom sa jeden z nich stal milencom manželky toho druhého a ten z pomsty zabil jeho deti, ugriloval ich a dal mu ich zjesť. Nešťastný otec si spokojne odhrýzal z big maca netušiac, čo to vlastne prežúva.

Bože, bože, povie môj spolubesedník. A boli to Taliani či cudzinci? Nie, vysvetľujem, trochu som pomenil mená a miesta. Všetko to boli Gréci a ich príbehy som nečítal v novinách, ale v slovníku mytológie. Pán Mennini bol Agamemnon, ktorý obetoval dcéru, aby si zaručil úspech v Trójskej vojne, mladý Egidi, ktorý ho potom zabil, je Aigisthos, a vierolomná manželka bola Klytaimnestra, ktorú potom zabil jej syn Orestes. Pani Medi bola Médea, pán Croni bol Kronos, pre Rimanov Saturn, pán Lai bol Laios, ktorého zabil jeho syn Oidipus, a manželka, ktorá spáchala incest, bola Iocasta, a napokon bratia Tiestovci boli Thyestes, ktorý pojedol svoje deti, a jeho brat Atreus. A toto sú základné mýty našej civilizácie, nielen svadba Kadma s Harmóniou. O týchto príbehoch sa v tých časoch napísala nejaká tragédia či báseň len občas, zatiaľ čo dnes noviny striehnu na každú krvavú historku a zaplnia ňou dve-tri strany. Ráta sa s tým, že dnes nás je šesť miliárd, kým vtedy sa populácia známeho sveta rátala na niekoľko desiatok miliónov, takže proporčne sa vtedy ľudia mlátili a zabíjali viac než my dnes. Aspoň teda v každodennom živote, vojny vynímajúc. A možno bol Agamemnon dokonca horší, než je George W. Bush.

© L’Espresso / The New York Times Syndicate