Úroveň 1
Bežím popod most, nado mnou vagóny metra na zastávke Maelbeek. Štipľavý zápach. Vrtuľníky, sanitky, mobilné siete padli. Strach o najbližších. Chaotické správy – dve explózie na letisku Zaventeem, výbuch v metre Maelbeek.
Čoraz menej ľudí na uliciach, väčšinou rodičia, ktorí utekajú do škôl a škôlok po deti. Ale ako sa tam dostať – metro je zablokované, premávka presmerovaná, električky ani autobusy nejazdia.
Autá zastavujú, dávajú prednosť chodcom. Učitelia vedia ako na to, starajú sa o žiakov i spanikárených rodičov. Vzájomne sa upokojujú. Dakto potrebuje mince na džús z automatu, dostáva ich od neznámeho. Teplo, srdečnosť, solidarita.
Úroveň 2
Rozhovory:
– Toto je vojna.
– Vraj vybuchla bomba aj na ďalšej stanici metra.
– Na námestí Sablon sa strieľa.
– Mala som zlé tušenie, hneď keď chytili Saleha Abdeslama.
– Toto je pomsta.
– A teraz si predstav, že máš arabské črty tváre.
– No dobre, ale veď si to sami zavinili!
– Moslimi musia vydať vyhlásenie, že sú proti tomu.
– Sú veľmi pobožní.
– Čo to má spoločné s náboženstvom? Môžeme byť silní ako svetský štát.
– Čo teraz bude?
Úroveň 3
Pomenúvame: sú to teroristi. Teroristi. Tohto slova sa držíme. My, Bruselčania z Poľska, Maroka, Konga, Alžírska, Nemecka, Francúzska, katolíci, moslimi, ateisti – rozprávame sa. Nemôžeme sa uzatvoriť a začať sa báť jeden druhého. Rozprávame sa a neprestaneme sa rozprávať.
Úroveň 4
V Bruseli svieti slnko. Nedá sa v pokoji pozerať na správy. Rodina, príbuzní, priatelia, známi posielajú sms-ky a správy z Poľska, Anglicka, Francúzska, Švédska, Konga.
Brusel: 34 mŕtvych, vyše 130 ranených, z toho 17 v kritickom stave. Neustále počítame svojich, Bruselčanov všetkých vier a národností.
Sme na úrovni 4 – štvrtom stupni teroristického ohrozenia
Strach pred teroristami. A pred ďalšími textami o tom, že multikultúrnosť skrachovala. Sme spolu. Rozprávame sa, bez ohľadu na to, odkiaľ pochádzame, v čo veríme.