Dobré popoludnie vážení priatelia, 

Táto úloha uviesť nás do atmosféry tohto stretnutia mi vypadla z jednoduchého dôvodu, a tým je priateľstvo, – som totiž stará kamarátka tímu, ktorý bezprecedentne tvrdohlavo a s láskou pripravuje toto podujatie už štrnásť rokov. A možno aj trochu preto, že moja životná skúsenosť zhodou okolností, má čo do činenia  s aktuálnymi neuralgickými bodmi s krajinami na východ od nás, a tiež s fenoménom sexuálnej inakosti, ktorý máme dnes aktuálne a akútne pred sebou a ktorý je ako pravidlo, spolu s antisemitizmom a anti-rómskou xenofóbiou lakmusovým papierikom signalizujúcim radikalizáciu spoločnosti. Radikalizáciu vedúcu vždy neomylne smerom k fašizácii. Sedemnásty november na Stredoeurópskom fóre v Bratislave je až na pandemické výnimky pre mňa pravidlom. 

Foto: Peter Župník

A je to práve tá nedávna a ešte nie úplne zažehnaná pandemická situácia s jej vynúteným bezčasím a zároveň časopriestorom pre kladenie otázok, čo ma dnes inšpiruje pýtať sa po konkrétnejšom zmysle nášho stretávania naplneného informáciami, zaujímavými prienikmi a názorovým spektrom pohľadov skvelých expertov, a samozrejme prosto skvelé stretnutia s ľuďmi. 

Čo je treba v situácii, keď covidovú úzkosť vystriedala vojnová úzkosť nejakých čosi viac ako šesťsto kilometrov na východ od nás, ktorú vystriedala nová, tentokrát priamo telesná, medziľudská úzkosť z likvidácie „nevhodných“, a to všetko v celkovej situácii úpadku dôvery k inštitúciám a vláde, ktorá sa v príšernom amatérskom spektákli tvári, že riadi a pritom zmätkuje a otvorene kašle na ľudí a dôsledky svojho pôsobenia.  

Nemám žiadne odpovede, a hľadajúc aspoň kvality, ktoré tu všetci teraz spolu vytvárame mi náhoda prihrala environmentalistický, a možno trochu príliš odborný text s názvom Sentinel Territorie,s a ja sa len krátko pokúsim načrtnúť prečo sa mi zdá, že to sem patrí. Text je z mája 2020 a autorstvo patrí niekoľkým osobám: Davidovi Blanchonovi, Frédericovi Keckovi, François-Michelovi Le Tourneau, Stéphane Tonnelat a Adriane Zuniga-Teran.  V tejto ekologicky zameranej eseji autori a autorky rozvíjajú koncept “strážnych území” alebo prostredí, kde ľudia môžu vnímať včasné varovné signály zmien životného prostredia. Autori píšu, že mnohé z hrozieb, ktoré dnes považujeme za najviac alarmujúce – ako globálne otepľovanie, radiácia v životnom prostredí, nové choroby, toxické chemikálie – nie sú bezprostredne vnímateľné ľudskými zmyslami. 

Citujem: Sentinelové územia sú priestory, kde je možné pozorovať signály včasného varovania pred environmentálnymi hrozbami. Pokiaľ nie je možné katastrofy predvídať, môžu ich sentinely signalizovat v okamihu ich vzniku a otvoriť tak cestu ku zmierňujúcim opatreniam. Konec citátu. 

Téma LGBTI+ je zneužívaná politikmi a režimami na odvedenie pozornosti od ich omylov, chýb a prechmatov a na vypúšťanie pary frustrovaných voličov cestou vyvolania a nasmerovania nenávisti. 

Ďalej sa píše o sentinelových zariadeniach, nástrojoch, ktoré patria do oblasti technológie pripravenosti. Avšak to nemusia byť iba technické zariadenia, ale aj živé bytosti, ktoré môžeme označiť ako alarm raisers, whistleblowers – včasní informátori a odhaľovači problémov. V danej definícii “strážneho územia” pojem “územie” zahŕňa nielen priestorový rozmer, ale aj sociálne a morálne odkazy. Sentinelové teritóriá sú vždy mnohoraké a vzájomne prepletené ako stretnutie rôzností.  

Ešte raz citát: Sentinely možno porovnať s indikátormi a prognostikmi ako rôznymi technológiami na predvídanie budúcnosti a zviditeľnenie neviditeľného. Zatiaľ čo prognostik sa spolieha na sériu čísel vytvorených moderným štátom a indikátor na súbory údajov neoliberálneho riadenia, sentinely sa spoliehajú na varovné signály vysielané živými bytosťami na konkrétnych miestach. 

Akú to má súvislosť s nami tu a dnes? Chcela by som, aby tu taká súvislosť bola, aby naša štrnásťročná tradícia, tento priestor, mohol byť vnímaný ako svojho druhu laboratórium občianskeho a politického myslenia, ktorý upozorňuje na vznikajúce nástrahy a pre ktorý som si vypožičala termín sentinel device.

Ďalší moment, ktorý ja osobne na Stredoeurópskom fóre vnímam ako presah do budúcnosti je zcitlivovanie na hodnoty smerom k plnohodnotnému občianstvu –  okrem iného v zmysle kultivácie napätia medzi slobodou a zodpovednosťou. 

Téma LGBTI+ je zneužívaná politikmi a režimami na odvedenie pozornosti od ich omylov, chýb a prechmatov a na vypúšťanie pary frustrovaných voličov cestou vyvolania a nasmerovania nenávisti, viď nacizmus, putinizmus, donedávna Bolsonaro, Trump, a ďalší im podobní. 

Je hrozné, že u nás to museli byť dva zmarené životy na Zámockej ulici, ktoré sú spúšťačom záujmu a diskusie o naj-elementárnejšej ľudskosti a rovnosti v právach a povinnostiach občanov. Veď už pred 22 rokmi Iniciatíva Inakosť – spolužitie bez diskriminácie sexuálnych menšín viedla kampaň za registrované partnerstvo. Nepodarilo sa, v politickom preklopení sa to zvrhlo na ľavicovú a pravicovú potýčku a v mediálnom, žiaľ, na niečo ako miestne futbalové derby medzi kresťanmi a homosexuálmi. Verejnosť sa dívala a mlčala. 

Pričom médiám ako vtedajšie SME a zopár ďalších všetka česť za otvorenosť a ochotu otvoriť problém. 

Foto: Sergej Šupinskij / AFP / Getty Images

Myslím, že dnes je požiadavka niečo naozaj konkrétne urobiť, nasmerovaná na každého z nás tam, kde pôsobíme. Ako príklad by som uviedla krok ktorý, oznámil Jazykový ústav ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied, ktorý upravil významový výklad slova Láska, zo starej heteronormatívnej  verzie na novú, kde okrem iného uvádza:  Láska je „silná náklonnosť k inej osobe založená na fyzickej, duševnej a citovej príťažlivosti “.  toto znenie mám zo Slovak Spectator.

Mám za to, že v prípade homofóbie a transfóbie v konečnom dôsledku a vo väčšine prípadov ide práve o úprimnosť k sebe a o zvýšenie citlivosti – k druhému, k inému. A rovnako ako práca sentinelových zariadení alebo osôb aj takéto zcitlivovanie je never-ending proces. 

A tu mám zas čosi ako takmer déjà vu – Pred viac než 25 rokmi, keď Feministické zoskupenie Aspekt začalo fungovať sme vysvetľovali v médiách čo vlastne robíme, hovorili sme jasne, že je to nie je útok na mužov ale zcitlivovanie k rodovej rovnosti. Dnes sa opatrne pýtam: Podarilo sa? To si každý a každá z nás dennodenne na sebe a okolo seba overuje. 

Tu by som sa zastavila a popriala nám všetkým inšpiratívne, dobré a najmä užitočné odpoludnie.    

Príhovor odznel na Stredoeurópskom fóre 2022.