Kulisy sa našli, odtiaľto vyzerá ten priemyselný areál úplne vojensky. Kým suita sa ešte motá okolo reflektorov, traja raperi z Neuer Deutscher Standard pózujú pre môj dokument. S navyknutou rutinou hrajú Chris a Kai svoju urbánnu vikingskú hordu, a aj Andre sa chytá celkom dobre. Ešte mu síce chýba taká stoická povýšenosť, ale to základné držanie má “A rapovať chlapec, vie, a ako!”, kričí Kai s hrdosťou na svojho chovanca. Otcovstvo, koruna mužskosti.

Foto: Peter Župník

Kým ďalej beží nakrúcanie, trochu sa bavím s Andrem. Aspoň aby to nevyzeralo, nechávam ho sa vyrozprávať. Zas až tak veľmi ma nezaujíma. Už dávno sa naučil naspamäť všetky pí ár formulky, omáčku o pravých hodnotách a degenerovanom mainstreame, počúvam ho jedným uchom. Ale potom začne Andre hovoriť o hudbe. Naozaj, hovorí o rape a hip-hope. Má totiž jednoducho rád hudbu, hovorí, a korene toho mi prišli extrémne zaujímavé: “Tých odtiaľ nemôžeme vyškrtnúť, teda, Barryho Whita a tak.”

Najprv tomu nemôžem uveriť. Čakám, že už bude nasledovať prototypické – povedzme o rape, že “nesie politické významy” alebo o hudbe ako “metapolitickom nástroji hnutia”. Ale nie. Jednoducho sa bavíme o rape. Hlavne americká klasika, tá ho  totálne zasiahla: Wu Tang Clan a Mobb Deep a cello G-Funk, a hlavne Big Pun, a samozrejme dobre pozná ten šialený part z “Deep Twins Cover”! To ho mega inšpirovalo, keď  kedysi v centre pre mládež nahrával prvé pesničky na nejakej starej šunke. A ukazuje mi svoje tetovanie. “To je dátum narodenia Tupaca. Ale väčšina ľudí si myslí, že to je trápne, tak teraz často poviem, že to sú narodeniny mojej mamy.” Smejeme sa.

A mne sa chce naňho zrevať. Schmatnúť ho za plecia a triasť a kričať mu do tváre! Bež preč! Teraz! Hneď! Utekaj! Keď tam ešte v sebe máš tú trošku hudby, tak ešte nemôže byť všetko stratené! Musíš utiecť, kým z hudby nebude nástroj a kým ty sám nebudeš nástroj. Vojak nejakej novej pravice nosičov oblekov a cmúľačov dražé. Bež, Andre, než z teba spravia chlapca z plagátu Arcadi, než ťa udrilujú na koliesko v súkolí germánskeho stroja!

Je to nezmyselný nápad, viem. Tak Andre počúva Tupaca a Funkadelic, dobre, to ešte z neho automaticky nerobí lepšieho človeka. To nič neznamená! Aj Adolf Hitler mal rád disneyovky a Beate Zschäpe počúva U2. Ale aj tak mi je Andreho ľúto. Netuším. A keď sa ma potom spýta, či by sa aj on nemohol objaviť v dokumente, tak mu poviem, že samozrejme áno.

Sľubuje mi, že má pre mňa fakt parádnu story.

(…)

O pár týždňov na to v meste menom Julich, okres Duren, Severné Porýnie – Vestfálsko, niekde medzi Aachami a Kolínom. Andre je už tu, čaká na mňa na námestí pred stanicou svojho rodného mesta a kýva mi svojou neskutočne dlhou rukou. Celý je vôbec neskutočne dlhý, ľahko by sme zabudli, aký je mladý.

“Takže ťa víťam,” hovorí a prechádza pohľadom po námestí.  Prázdnota. Ticho. “Žiadny život. Ako vždy.” Vlastne okrem stanice je to tu celkom pekné. Normálne mestečko, pomerne milé, trochu jednotvárne, čo môže byť spôsobené aj tým, že je lockdown. Andre to tu ale vidí úplne inak. Preňho je to vidiecka bezútešnosť, nuda a riť sveta. Chce mi dokázať, z akej hnusnej diery sa vypracoval a vyhrabal preč. Teda, skoro vypracoval a vyhrabal. Už čoskoro vyhrabe!

Zo závislého decka na rapovú hviezdu, zo zločinca na vlasteneckú ikonu, z Duren až do Bautzen! Má na mňa tri hodiny čas, potom príde sociálny pracovník, to už musí byť Andre doma.

Ja pravdaže viem, že Andre mi teraz ide niečo zahrať, malú autofiktívnu divadelnú hru. Že tam bude vystupovať rovnakou mierou veľmi drsne a tou istou mierou veľmi slušne, viem, že nie všetko, čo mi porozpráva, bude pravda. Ale ja som s tým úplne uzrozumený. Sebainscenovanie vždy prezrádza čosi aj o inscenujúcom. Okrem toho, divadlo mám rád. A potom – polodokumentárna prechádzka mestom s účasťou publika? Veľmi moderné. Tak poďme.

Foto: Chris Steele-Perkins, Magnum Photos

Úryvok je z knihy Die letzten Männer des Westens: Antifeministen, rechte Männerbünde und die Krieger des Patriarchats. (Poslední muži Západu: antifeministi, pravicovej mužské skupiny a bojovníci patriarchátu) a odznel na Stredoeurópskom fóre 2022.