Knihy Maria Vargasa Llosu, ako Pantaleón a jeho ženská rota – nádherný, ironický príbeh o absurdite militarizmu našich čias, alebo Mesto a psy – obraz ponurej reality peruánskeho mesta, a nakoniec román o diktatúre Trujilla a jej dramatickom konci, mi navždy utkveli v pamäti. Je to autor mnohých vynikajúcich knižiek, ktorými si dobyl srdcia čitateľov a literárnej kritiky.
Mario Vargas Llosa prešiel cestu, podobnú mnohým intelektuálom zo Strednej a Východnej Európy – ako som sa mal možnosť presvedčiť v osobných rozhovoroch s ním – počínajúc škandálom, ktorý vyvolal roku 1990 v Mexiku, keď na veľkej medzinárodnej konferencii nazval systém tamojšej vlády dictatura perfetta – dokonalá diktatúra.
Začínal ako ľavicový burič, člen tajných študentských buniek, neskôr ako prívrženec kubánskej revolúcie. Z týchto ilúzií sa spamätal skôr než iní a bol jedným z prvých kritikov režimu Fidela Castra.
Jeho láska k slobode nebola jednooká: s rovnakou pasiou biľagoval všetky latinsko-americké diktatúry. Biľagoval aj diktatúru v našej časti sveta. V rozhovoroch s ním som vždy cítil netajené sympatie k Poľsku.
Veľa sa písalo o jeho spore s ďalším laureátom Nobelovej ceny, Günterom Grassom, ktorý politiku Spojených štátov odsudzoval prísnejšie než totalitné hnutia v Latinskej Amerike. Tento ostrý spor sa však – prinajmenšom v prípade Vargasa Llosu – neprerodil v nevraživosť. Keď sa Günter Grass stal obeťou nechutnej poľovačky na čarodejnice, Mario Vargas Llosa sa postavil na jeho obranu.
Je to skutočne vynikajúci spisovateľ, realistický a ironický, múdry a citlivý, odvážny a nekonformný. Je to dôsledný a tvrdohlavý liberál, čím často vyvoláva nevôľu rôznych ideologických klanov sveta.
Jeho romány boli vždy strhujúce. Písal príbehy z dejín, ale aj zo súčasnosti. Je majstrom literárnej a politickej eseje. V istom momente sa angažoval politicky: chcel sa stať prezidentom Peru. Porazil ho Fujimori, hochštapler, demagóg a zločinec. Vtedy ma to mrzelo, ale potom som si pomyslel, že je to tak dobre. A to som mu aj povedal pořas dlhého, rozohneného rozhovoru v Londýne. Je možné, že Mario Vargas Llosa by bol dobrým prezidentom, ale potom by nenapísal svoje veľdiela, pre ktoré sa stal nesmrteľným a vďaka ktorým sme sa my čitatelia stali lepšími a múdrejšími.
Nobelovu cenu si zaslúžil už dávno. Laureátovi tak gratulujem. Mario, poľskí čitatelia ďakajú na tvoje knižky, na knihy perohryza, ktorý sa zaľúbil do tety Julie.
Zo srdca Ťa pozdravujem.