O morálnom pustošení verejného priestoru. Hranica medzi súkromím a verejnosťou v dobe, ktorá sa bez škrupúľ ženie za sebarealizáciou, začala byť neostrá. Tam, kde sa jednotlivcovi pod tlakom vedomia, že je pozorovaný, kedysi nanucovalo mať svoje osobné pocity pod kontrolou, teraz hrozí, že sa táto povinnosť obráti vo svoj opak. Ulica sa stáva javiskom vlastného ja – sloboda, ktorú si človek vyberá, sa stáva neslobodou iných. Pochoduje smerom ku mne ako vojak v plnej zbroji, rozhodne kráča po imaginárnej krivke s ruksakom na chrbte, uši zapchaté i-podom. Slnečné okuliare znemožňujú akýkoľvek zrakový kontakt. Telo používa ako neviditeľný snežný pluh, ktorým pred […]