Bernard-Henri Lévy sa háda so Slavojom Žižekom o budúcnosti ľavičiarov a návrate komunistickej myšlienky. Bernard-Henri Lévy, nedávno ste definovali ľavicu jej sociálnymi vymoženosťami, jej parlamentnými zápasmi a odbormi. No predsa len, nedá sa povedať, že by sociálna otázka bola vo vašom verejnom angažovaní zas až tak prítomná, a to ani v jeho začiatkoch. ľavicoví intelektuáli ako ste vy opustili tento terén, no neotvorili tým širokú cestu pre návrat radikálnych progresivistických paradigiem, nad ktorými dnes nariekate? (Video tu) Bernard-Henri Lévy: Zrejme to nemyslíte zle, ale mýlite sa. Nedávno som napísal, že fundamentálnou otázkou dneška je otázka novej biedy a že nám chýba nový Coluche. Naozaj […]

V Rusku je každý človek, taxikár či funkcionár, politik, alebo intelektuál, literárnou postavou. U nás nerobíme rozdiel medzi literatúrou a životom. Pre spisovateľa je táto krajina eldorádom. Vo Francúzsku musia spisovatelia prekopať zem, len aby našli postavu. V Rusku chodia postavy po povrchu. Svojich spisovateľov od Tolstého po Pasternaka považujeme za bohov. Preto ma v románe Belasá slanina bavilo predstavovať si roku 2068 klony Tolstého, Čechova, Dostojevského či Platonova. To je môj spôsob boja proti sakralizácii literatúry. V literatúre si na rozdiel od života môžem dovoliť všetko. Zato si zakazujem nudnosť a vulgárnosť, tú slávnu “pošlosť”, ktorú nemal rád Nabokov. […]