Dvadsiatehoprvého augusta 1670 predniesol Jacques Bossuet, biskup Meaux a oficiálny kazateľ na dvore Ľudovíta XVI pred kniežaťom z Condé smútočný prejav za princeznou Henriettou Anglickou. Vojvodkyňa Orleánska zomrela vo veku 26 rokoch po tom, ako vypila pohár cikórie, ktorý bol možno otrávený. Na prahu smrti si mladá žena nezavolala lekárov, ale kňazov, objala kríž, požiadala o sviatosť a volala Boha. Zázrak smrti, povedal Bossuet, odvolávajúc sa na Sv. Antonína, spočíval v tom, že „neukončuje život kresťana, ale hriechy a nebezpečenstvá, ktorým bol jeho život vystavený. Boh spolu s našimi dňami skracuje naše pokušenie; obmedzuje tým množstvo príležitostí, ktoré by nás mohli pripraviť o ten pravý, večný život; pretože […]

Veľké ekonomické krízy ako tá, ktorú práve prežívame, sa nezjavia hockedy a z ničoho nič, sú živené dejinami. Sú to krízy mravnej podstaty kapitalizmu. Červení a čierni Max Weber pokladal kalvinizmus za prvopočiatok moderných čias; a hoci nemal pravdu v tom, ako zdôrazňoval protestantskú etiku, v tom, že poukázal na kolektívny morálny záväzok ako na základ trhových mechanizmov, sa nemýlil. Po vojne rokov 1914 – 1918 namiesto opatrných, šetrných meštiakov nastúpila generácia odbrzdených, rozhadzovačných meštiakov. „Vďaka vojne všetci objavili možnosti konzumu a mnohí prišli na to, že zdržanlivosť je samoľúba,” poznamenal John Maynard Keynes roku 1920. „Môže sa stať, že […]