Gruzínsko je unavené. V Gruzínsku už bola agónia, smrteľný zápas, a viera, že z tohto boja sa všetci zobudia zdraví. V Gruzínsku je teraz najdôležitejšie, aby sa vrátil mier. Keď v Tbilisi zabočím do dvora, kde mám byt – je krátko po jedenástej a úplná tma, bola som kúpiť cigarety: neviditeľná, tichá, s rovnako tichými a neviditeľne sa pohybujúcimi ľuďmi – začujem zvláštny šepot. Skupina žien a mužov sedí na lavičkách a rozpráva sa, ale v Gruzínsku sa ľudia normálne rozprávajú nahlas a gestikulujú a pritom ich počuť z desiatich metrov. Teraz sedia prihrbení a šepkajú. Rozoznávam jednotlivé slová, v […]

Ako herec Ulrich Matthes zastavuje na krátky čas tok času. Vo Viedenskom akademickom divadle vidím a počujem Ulricha Matthesa čítať Kleistove listy. Vidím jeho tvár a z nejakého dôvodu považujem za správne to, čo tento herec hovorí. Je to v každom okamihu správne. Je zvláštne, že to tak je, neviem presne, odkiaľ sa to vzalo, nerada sa totiž dívam na ľudí, keď hovoria, obvykle rozpačito odvraciam pohľad, pretože hovorenie je pre mňa taký intímny akt, že sa pri ňom nechcem na nikoho dívať. Je to hercova krása, čo ma fascinuje? Iste áno, aj ona, čosi vtáčie v tejto tvári s […]