Ako herec Ulrich Matthes zastavuje na krátky čas tok času. Vo Viedenskom akademickom divadle vidím a počujem Ulricha Matthesa čítať Kleistove listy. Vidím jeho tvár a z nejakého dôvodu považujem za správne to, čo tento herec hovorí. Je to v každom okamihu správne. Je zvláštne, že to tak je, neviem presne, odkiaľ sa to vzalo, nerada sa totiž dívam na ľudí, keď hovoria, obvykle rozpačito odvraciam pohľad, pretože hovorenie je pre mňa taký intímny akt, že sa pri ňom nechcem na nikoho dívať. Je to hercova krása, čo ma fascinuje? Iste áno, aj ona, čosi vtáčie v tejto tvári s […]