Keď som pred rokom vo svojej hotelovej izbe v Las Vegas na devätnástom poschodí roztiahol záclonu, naskytol sa mi výhľad na takmer celkom opustenú krajinu pieskovej farby. Po širokej diaľnici sa po púšti trúsili autá a zboku čneli okraje niekoľkých identických mrakodrapov; inak ani známka života, kam až oko dovidelo. Akonáhle som však vykročil z brány tridsaťšesťposchodovej budovy, ocitol som sa zoči-voči miestnym napodobeninám skutočnosti: falošná Eiffelova veža, obrovitánska sklená pyramída, pseudobenátska lagúna a desiatky cirkusov a zábavných stredísk, obrazy sveta, ktoré zrejme nikdy naozaj nezažijeme. O necelých dvadsaťštyri hodín som nasadol na lietadlo a po prelete cez oceán som sa ocitol […]