Voľby, ktoré sa znesú z neba / Esej

Foto: Dmitry Lovetsky / AP

Foto: Dmitry Lovetsky / AP

Veľký ruský spisovateľ Nikolaj Gogoľ v súkromnej korešpondencii raz poznamenal, že jeho nenapísané diela sú jeho nebeskí hostia. čiže, na nebesiach už existujú, len sa musia bezpečne zniesť k autorovi. V podstate to isté idem teraz povedať o voľbách do Dumy, ktoré nás čakajú 4. decembra, a o prezidentských voľbách, ktoré budú v marci. Radostná zvesť: ich výsledky už sú na nebesiach už napísané a úlohou štátnej politiky bude spustiť ich na zem bez škandálov a nedorozumení. Som ochotný vystúpiť v úlohe jakutského šamana, predpovedať budúcnosť, udrieť do čarovného bubna a vyhlásiť, že úloha bude v plnom rozsahu splnená, bez akýchkoľvek náhod, nepríjemných moci. Máme najlepšie voľby na svete! Pravda, na tejto situácii je trochu komické, že v úlohe jakutského šamana môže vystupovať hocikto, ktorýkoľvek občan Ruska: každému je všetko jasné. Len psychicky narušený jedinec sa môže znepokojovať priebehom našich volieb, po nociach nespať a obhrýzať si nechty od vzrušenia pri pomyslení na Dumu: kto vyhrá? Len jemu by sa mohlo v hroznom sne zamariť, že voľby napríklad vyhrajú komunisti na čele so Zjuganovom, a že budeme mať znovu Sovietsky zväz, len s pravoslávnou tvárou, pretože naši komunisti sa teraz klaňajú v kresťanských svätyniach. Len úbohému idiotovi by sa tiež mohlo zazdať, že voľby vyhrá všetkým známy, ale politicky bezradný Žirinovskij, ktorý ide do volieb s myšlienkou ubrániť Rusov pred všetkými Nerusmi. Pokiaľ ide o iné, menšie strany: či už približne liberálne orientované “Jabloko”, zahmlených sociálnych demokratov zo “Spravodlivého Ruska”, – ani úplný šialenec neuverí, že by uspeli. Dostanú každý po drobučkej hŕstke miest v parlamente, ako keď sa chudobným dá po hŕstke ryže.

Som presvedčený, že moc sprísnie aj k vášmu, vonkajšiemu svetu.

Pravdaže, nie všetko bolo jasné od počiatku do samého konca. Niektorí si mysleli, že Medvedev neuvoľní prezidentský post Putinovi bez boja. Niektorí verili, že múdry a sympatický oligarcha Michail Prochorov vytvorí akcieschopnú stranu Pravá vec, ktorá bude stáť na európskych hodnotách, a vstúpi s ňou do parlamentu s požehnaním spomínaného neba. No Medvedev vymenil prezidentské ambície za ľudskú lojálnosť: až do konca ostal verný staršiemu priateľovi Putinovi, za čo zrejme na nejaký čas získa nie bezvýznamný post premiéra. Prochorov sa ešte pred voľbami začal ťahať za prsty s Kremľom, nepochopil, že liberálov v Rusku bude moc počúvať len vtedy, keď budú prikyvovať, a už ho aj za deň z politiky pekne upratali.

Iste, je tu aj neveľká čata nesystémovej opozície, ktorá našu moc nenávidí, ale tú na voľby nepozvali, pretože, pravdupovediac, vedia síce zakričať, ale podporu ľudu nemajú. Ale kto ju má? Koho má ľud rád? To je v skutočnosti zatiaľ nepodstatné, pretože celá situácia je pod kontrolou. Iná vec je, že ľud niekde v hĺbke svojej duše začína cítiť isté pochybnosti, a to je čosi nové, a zatiaľ nie je jasné, čo z toho vznikne. Napríklad, na štadióne len pred nedávnom došlo k neblahému incidentu. Niektorí novinári mali dojem, že fanúšikovia vypískali samotného Putina. Pravda, na druhý deň nám vysvetlili, že ho nikto nevypískal, ale že vypískali niekoho úplne iného, cudzinca, ktorý nešikovne prehral zápas. Ale aj keby to bolo tak, donedávna by nikto neuveril, že Putina čo len teoreticky môže niekto vypískať. A teraz o tom bolo treba kvázi ubezpečovať…

Je to, ako keby brucho ľudu čosi nadúvalo, nejaké svinstvo. Ľud sa zlomyseľne pošklebuje, rozpráva si vtipy, vôbec nejaví riadnu vďaku za svoj život. A inteligencia – ani tá nevyzerá nadšene. Nepríjemne váha: ísť voliť? Nejsť voliť? Niektorí inteligenti si dokonca myslia, že volič je hanba, keď je všetko vopred jasné.

A to všetko spolu plodí neviditeľné napätie. Vzniká dojem, že moc sa už-už na obyvateľstvo urazí. Moc urobila všetko, aby sa mala lepší život nielen ona sama, ale aj ľud, ale ľud naraz ako keby niekde vo vnútri trucoval.

Kadejakí blogeri sa posmievajú strane moci, hovoria jej strana švindlerov a zlodejov, na internete to vrie a buble. Vôbec, byť ruskou mocou, celý internet by som zakázal. Je tam nezdravý duch!

S naším ľudom je to ťažké. Nie je jasné, čo chce. Moc už s ním hrá otvorene, s nežnou nostalgiou spomína na Sovietsky zväz, prísne trestá tých, čo dráždia jeho národné city, a najnovšie už aj prísnejšie hovorí so Západom – nech si Západ rieši vlastnú ekonomiku – nelozí nám hodnotiť naše demokratické voľby. Zdá sa, že pre ľud sa robí všetko a pred voľbami sa mu sľúbili hory doly, takže môžeme čakať celonárodný rozkvet, lenže po nejakom nadšení, ktoré by sa rozlievalo po krajine, nikde ani stopy.

Ak to takto pôjde ďalej, po voľbách bude treba zaviesť viac prísnosti a znovu väčší poriadok, otvoriť náhradné zdroje ľudového nadšenia, vypustiť viac strachu a triašky. Som presvedčený, že moc sprísnie aj k vášmu, vonkajšiemu svetu, a sprísnie aj k nášmu, vnútornému. Ale zatiaľ vylepuje pekné predvolebné plagáty, organizuje slávnostné schôdze, a všetko sa jej krásne darí.

Ďakujeme Viktorovi Jerofejevovi, že sme mohli text publikovať aj v slovenskom preklade.