Každý deň prechádzam našou štvrťou Eigelstein za stanicou.
Foto: Patrick Zachmann
Tu začujem arabčinu, tam poľštinu, vľavo čosi, čo znie balkánsky, pravdaže, turečtinu, občas perzštinu, pri ktorej spozorniem, francúzštinu (od Afričanov), ázijské jazyky, aj nemčinu v tých najrozmanitejších odtieňoch a kvalitách, hovoria ňou blondiaci i Orientálci, ľudia čiernej aj žltej pleti. Nie je to vždy len príjemné, tí povaľači, to množstvo čiernych koženkových búnd (možno sú aj z pravej kože, ktožehovie), panebože, zlaté predné zuby čiernovlasých žien v dlhých pestrých sukniach, čo kráčajú po ulici s bábätkami v šatke, držiac druhé a tretie dieťa za ruku, mládež, čo sa len tak poneviera, narkomani a strelení, ktorí majú domov tam vzadu “Unter Krahnenbäumen”, tá ulica sa tak naozaj volá, a medzi nimi zopár moslimov s podozrivo dlhými bradami.
Táto skutočnosť sa nerozprestiera len za kolínskou hlavnou stanicou. Aj v iných veľkomestách Európy nájdeme zmes tureckých zelovocov, čínskych potravín, tradičných a samoobslužných pekární, callshop na callshope, jedna internetová kaviareň vedľa druhej, lacné hotely, sexshopy, butiky pre nevesty, alternatívne putiky a čajovne či kaviarne pre Turkov, Albáncov, Afričanov, s alkoholom a bez neho, luxusné a ošumelé reštaurácie, thajské masážne salóny, stávkové kancelárie s alkoholom a bez neho, medzi nimi sem-tam staromódny obchod s domácimi potrebami alebo pečiatkami, niekde medzi Tchibom a Eduschom, na hlavnej ulici azylový dom s Rómami, ktorí odmontovali sklené tabule, aby mohli do otvorených okien postaviť satelity, a na pruhu zelene v strede vozovky skladujú ukradnuté bicykle, medzi tým všetkým sa v zime hocikedy objaví karnevalová cháska, starší páni v modrých alebo červených uniformách so špicatými klobúkmi a dýkami, horda Indiánov alebo polonahých Hunov.
Z čoho žijú všetci tí obchodníci, ktorí vo svojich predimenzovaných obchodoch všetci ponúkajú rovnakých dvadsať bateriek za euro päťdesiat? Určite nie z bateriek, keď staré, dobre navštevované špecializované obchody jeden za druhým nevládzu platiť stúpajúce nájomné.
Porozumenie medzi národmi sa odohráva u Humbu a Täteräa pri štyroch dlhých barových pultoch na začiatku alebo na konci Eigelsteinu, kde si pri stále otvorených oknách pripíjajú najškaredšie štetky sveta s tučnými Nemcami rovnako ako s pripitými Turkami. To sú nové centrá, u nás v Eigelsteine omnoho menej agresívne než inde, ba dokonca často až také idylické, že sa to ani nedá vypovedať. Jednoducho sú nepoškvrnené. Nemajú nič spoločné s históriou tohto miesta, ale ju ani nevymazávajú, a už vôbec nie dvetisícročnú históriu Kolína. Akoby chceli Colonii vrátiť jej doslovný význam, sú ako kolónie cudzincov, ktorí sú si aj navzájom cudzí, keď sedia vedľa seba za počítačmi v internetových kaviarňach alebo postávajú v skupinkách pred callshopmi.
Často premýšľam o tom, či tiež nastúpili do člna niekde v noci pod svahom blízko Tangeru, ibaže ich čln sa ani nepotopil, ani ho nezachytili – všetci títo ľudia teda majú vlastne svoje úspešné príbehy, aj keď sa ešte stále piati delia o jednu izbu a boja sa polície, či nie? Irán devätnásť centov, Turecko deväť, Bangladéš dvadsaťštyri.
To nie sú marginalizované spoločenstvá, rozpínajú sa priamo zo stredu mesta. Práve okraje vzbudzujú zdanie homogenity. Tam je mesto ohraničené podľa sociálnych rozdielov. V strede je všetko prehádzané jedno cez druhé. Prechádzam štvrťou, tu začujem trocha arabčiny, tam poľštiny, vľavo čosi, čo znie balkánsky, pravdaže, turečtinu, ojedinele perzštinu, inak francúzštinu, ázijské jazyky, nemčinu v najrozmanitejších odtieňoch a kvalitách. Polovici z toho nerozumiem, naozaj polovici.
A z tej polovice, ktorej rozumiem, rozumiem zväčša len polovicu, pretože hneď mizne za oknom alebo dverami krámiku, je zle artikulovaná alebo priďaleko. Sám si tie vety dokončujem alebo si primýšľam ich začiatok, predstavujem si príbehy, ktoré sa neodohrávajú v Herne alebo počas druhej svetovej vojny, ale v čínskych provinčných mestečkách, na nigérijských univerzitách, v člnoch, kontajneroch a na letiskách.
Text vyšiel v denníku Neue Zürcher Zeitung.