Jucu v Sedmohradsku je malý fliačik na mape Európy. Až taký malý, že ho bez lupy či monokla neobjavíte ani na mape Rumunska. Jucu leží 20 kilometrov od mesta Kluž.
Foto: Patrick Zachmann
Krajské mesto Kluž, ako predpovedá britský časopis Monocle, bude patriť k piatim mestám sveta, ktoré roku 2008 budú na titulných stranách. Pretože má tak blízko k Jucu. Dedina Jucu de Sus má hlavnú a niekoľko bočných ulíc, 581 domov, dvoch lekárov, jedného zubára, jedného zverolekára s asistentom, päť škôl a jednu knižnicu s približne 10 000 knihami. Asi 2,5 na hlavu, zvykne žartovať starosta.
Jucu je malý fliačik na mape. Ale čoskoro bude veľký a spôsobí na mape Rumunska viditeľnú zmenu. Zmenu na mape nášho kontinentu. Pretože Jucu patrí do zjednotenej Európy. Napriek tomu, že má len necelých štyritisíc obyvateľov, odzrkadľuje sa v ňom v malej mierke Európa. Aspoň pokiaľ ide o vierovyznanie obyvateľstva. V obci žije 3026 pravoslávnych, 11 príslušníkov rímskokatolíkov, 460 reformovaných, 137 pentikostálnych, 35 gréckokatolíkov, 24 baptistov, 15 adventistov Siedmeho dňa, jeden unitár, dvaja evanjelici, jeden kresťan starého rituálu, dvaja ateisti a 189 obyvateľov, ktorí sa nehlásia k žiadnemu náboženstvu. A okrem toho tu žije ešte zopár obyvateľov, ktorí o svojom náboženstve nechcú hovoriť. Etnická skladba nie je taká rozmanitá ako náboženská. Väčšinu tvoria Rumuni, 3524, druhou najväčšou skupinou sú Maďari v počte 516, potom je tu 43 Rómov, jeden Nemec a dvaja príslušníci iných etník. A zdá sa, že títo všetci spolu dobre vychádzajú.
Jucu je malý fliačik Európy. Jeho obyvatelia ešte donedávna ani nevedeli, aká je ich dedina bezvýznamná. Žili v idyle dedinského života. Boli sústredení na prežitie: rúbanie dreva, udržovanie ohňa, obrábanie pôdy. Bez kanalizácie. Bez plynu. Bez diaľnice. Bez novinárov.
Až k nim jedného dňa prišla Nokia. Z Jucu sa stal pupok Európy – píšu niektoré rumunské noviny, napoly hrdo, napoly ironicky. Jucu je v titulkoch. Dedinu vyburcovali zo spánku a je hore nohami. Všetko sa mení. Už nič nie je, ako bolo. A už nikdy sa nebude dať vrátiť späť to, čo sa deje v týchto dňoch. S Nokiou je všetko iné. Z dediny s pár obyvateľmi, v lete zaprášenej, v zime zasneženej, na jar rozbahnenej, vzniká moderné mesto zo skúmavky. S tisíckami pracovných miest, výskumnými centrami, chrámami zábavy, hotelmi, reštauráciami, obytnými jednotkami a škôlkami. Z noci na ráno tu vzniká nové Silicon Valley. Priemyselné parky Tetarom I, II, III a Nokia Village.
Sedmohradčania sú pokojným a uvážlivým národom. Dosť im to trvá, než z pôvodnej iskry niečo vzbĺkne. Ale potom majú dlhý dych. Keď sa roku 2005 švédsky dodávateľ Ikea Ecolor ako prvý zahraničný podnik odvážil do Jucu a zamestnal tu 170 ľudí, dedina s tým nespájala veľké nádeje na hospodársky rozmach. Ľudia zostali pri maloroľníctve. Pre holuba na streche nemienili púšťať vrabca z hrste. A najprv vyčkávali. Večer v krčme popíjali dvakrát vypálenú pálenku a filozofovali o prišelcoch. Ako si trúfajú. Rumuni boli vždy takí. Vždy vyčkali. Čakanie na zázrak. Na koniec vojny. Na Američanov. Na koniec komunizmu. Zároveň sa pripravovali. Pre každý prípad. Na vysťahovanie. Na príležitosť ujsť na Západ. Na pád múrov. Čakali. Učili sa cudzie reči a nechali sa školiť. Aby v správnej chvíli boli pripravení.
Dnes už ľudia v Jucu nečakajú. Po tom, čo sa zverejnili ťažké miliónové investície do Jucu – 60 miliónov Nokia, 30 miliónov rumunská vláda, vzniklo 20 moderných firiem na chov dobytka. Lebo odberateľov bude dosť. Celá oblasť je ako vo vytržení. Každý chce niečo dosiahnuť. Niečo zmeniť. Ešte aj starí sa do toho miešajú. Jucu má atmosféru zlatej horúčky. Staré domy sa renovujú. Nové stavajú. Ceny za pozemky explodovali. Ľudia veria v budúcnosť svojho podnikania. Rozkoš z obchodovania je nákazlivá. Porastie aj Kluž.
Odhaduje sa, že do roku 2012 mesto narastie na milión obyvateľov a stane sa z neho hlavné mesto rumunského high-techu. So špičkovými pracovnými silami z vlastnej univerzity. Univerzita sa rozširuje a modernizuje. Plánujú sa nové odbory. Existujúce pracovné sily v Kluži už dávno nestačia. Mesto zaznamenáva prílev ľudí zo všetkých kútov krajiny. A zo zahraničia.
Odkedy zo scény zmizol zloduch Funar, bývalý starosta mesta Kluž, čo štval Rumunov proti Maďarom, v regióne rastie budovateľská nálada. Od nej sa odvíja stabilita a silnie dôvera. Celý klužský región zažíva boom. Tečie energia. Energia priťahuje energiu. Pretože každý chce byť tam, kde sú v pohybe peniaze a energia. Nokia tu bude vyrábať svoje mobily – pre Európu, Blízky východ a Afriku. Aj jej dodávatelia chcú prísť a investovať. Je tu práce a zárobkov až-až.
Hlavne veľa práce z nadšenia, zárobkov menej. Zo všetkých kútov Európy sem verbujú robotníkov. Z celého sveta. Z Číny, Turecka, z Indie. V Jucu bude ešte veľa práce, než zo šírych polí vznikne ultramoderný priemyselný park. A plno ľudí chce byť pri tom.
Napriek utajovaniu a rozporným informáciám z Jucu je isté jedno: začalo sa zamestnávať. Platí sa menej, než je rumunský priemer. Pracovné sily z regiónu nestačia. Plno uchádzačov prichádza z veľkej diaľky. Isté je, že výrobné haly Nokie stoja. Obytný park sa stavia. Ešte vo februári sa majú vyrobiť prvé mobily. A už aj inde v Rumunsku ľudia začínajú veriť, že sa všetko rozhýbe. Rumuni sa učia rýchlo. Z udalostí v Bochume sa naučili: Nokia tu zostane, pokým sa rumunské platy nevyrovnajú západným. Západní investori prichádzajú a odchádzajú. Čo tu postavia, zostane.
Ako hovorí starosta Jucu: koľajnice medzi Jucu a Klužom, diaľnica, kanalizácia, plynové potrubia, obytné domy aj škôlky tu nechajú. Celá infraštruktúra zostane. Nech sa stane čokoľvek, jedno je isté: veľká industrializácia Rumunska sa začala. Nie je to irónia dejín: turbokapitalizmus a zahraniční investori plnia Ceausescuov sen.
Text vyšiel v nemeckom preklade v denníku Die Welt.