Foto: Adem Altan / AFP / Getty Images
Chcem porozprávať osobný zážitok, aby ste lepšie pochopili protesty, ktoré sa odohrávajú na istanbulskom námestí Taksim a odvážnych ľudí, ktorí vyšli do ulíc bojovať s políciou a dusiť sa slzným plynom. Vo svojej knihe spomienok Istanbul, píšem o časoch, keď celá Pamukovská rodina mala byt v dome vo štvrti Nisantasi. Pred budovou rástol päťdesiatročný gaštan a chvalabohu, stojí tam dodnes. Roku 1957 sa správa tejto mestskej časti rozhodla strom vyťať a rozšíriť cestu. Arogantní úradníci a autoritárski starostovia ignorovali odpor miestnych obyvateľov. Keď strom mali zoťať, naša rodina strávila na ulici celý deň a celú noc, striedali sme sa na stráži. Podarilo sa nám tak obrániť nielen náš strom, ale vytvoriť spoločnú spomienku, ktorú si celá rodina dodnes s radosťou pripomína a ktorá nás spája.
Dnes je istanbulským gaštanom námestie Taksim. V Istanbule žijem šesťdesiat rokov a neviem si predstaviť, že existuje jeden jediný obyvateľ tohto mesta, ktorému sa s námestím Taksim nespája prinajmenšom jedna spomienka. V areáli vojenských kasární, ktoré chce teraz vláda prebudovať na nákupné centrum, sa v 19. storočí nachádzal malý futbalový štadión, kde sa konali oficiálne zápasy. Na rohu parku Gezi zas fungoval slávny klub Taksim Gazino, v štyridsiatych a päťdesiatych rokoch minulého storočia centrum istanbulského nočného života. Budovy neskôr zbúrali, stromy zoťali, zasadili nové stromy a na jednej strane parku postavili rad obchodov a najslávnejšiu galériu v Istanbule. V šesťdesiatych rokoch som sníval o tom, že sa stanem maliarom a v tejto galérii budem vystavovať svoje diela. V sedemdesiatych rokoch sa námestie stalo dejiskom nadšených osláv Dňa práce pod vedením ľavicových odborov a mimovládnych organizácií; istý čas som sa týchto mítingov zúčastňoval. (Roku 1977 prišlo o život štyridsaťdva ľudí vo vyprovokovanom výbuchu násilia a následnom chaose.) V mladosti som so zvedavosťou a potešením pozoroval demonštrácie, ktoré na námestí Taksim poriadali všetky možné politické strany – pravicové i ľavicové, nacionalisti, konzervatívci, socialisti a sociálni demokrati.
Tohto roku vláda zakázala prvomájové oslavy na námestí. Čo sa týka kasární, v Istanbule každý vedel, že na poslednej zelenej ploche v centre mesta postavia nákupné stredisko. Erdoğanova vláda spravila obrovskú chybu, keď sa rozhodla pre taký závažný zásah do námestia a parku, ktorý sa spája so spomienkami miliónov bez toho, aby predtým konzultovala obyvateľov Istanbulu. V tomto necitlivom postoji sa jasne odzrkadľuje posun tejto vlády k autoritárstvu. (V Turecku sa v súčasnosti ľudské práva porušujú viac než za posledné desaťročie.) Nádej a odvahu mi však dodáva to, že občania Istanbulu nie sú ochotní vzdať sa bez boja svojho práva poriadať politické demonštrácie na námestí Taksim, ani svojich spomienok.