Foto: Movieweb
Le Monde je jedným z najvýznamnejších denníkov na svete a preto ma recenzia filmu Andrzeja Wajdu Katyń (aj tu), ktorá vyšla na jeho stránkach ohúrila a viedla k nasledujúcim úvahám.
Francúzsky kritik píše, že Wajda kladie rovnakú mieru zodpovednosti za olúpenie a zničenie Poľska a Poliakov na nacistov ako na Sovietov.
Francúzsky kritik pokladá historické fakty obdobia od septembra 1939 do júla 1941 za klamstvo a zneužitie dejín. Toto ignorantstvo je šokujúce! Územie poľského štátu olúpili dve totalitné veľmoci, ktoré boli v tom čase spojencami.
V oboch častiach okupovaného Poľska vládol teror na porovnateľnej úrovni; obaja okupanti Poliakov väznili a vraždili rovnako brutálne a ukrutne. V máji roku 1943, keď Nemci vykopali v katyňskom lese pozostatky poľských dôstojníkov, v Informačnom bulletine, najdôležitejšom časopise Podzemného Poľska, príznačný redakčný komentár: Uvedomujeme si beštialitu sovietskej okupácie vo východných oblastiach krajiny. (…) Obdivujeme nemeckú nehanebnosť, ktorej náhrobky Palmír, Wawru, Osvienčimu, Majdanku a stoviek poľských obcí nebránia v hľadaní zločincov pri Smolensku. (…) Vo chvíli, keď táto tragická správa zastihla celú našu spoločnosť, v deň hlbokého smútku vyhlasujeme s plnou váhou: ruský zločin v Smolensku si budeme pamätať rovnako, ako si pamätáme zločiny, spáchané vo Ľvove, vo Vilniuse, v Rovne, Koveli a v mnohých iných mestách, no tak isto nezabudneme ani na nemecké zločiny v Palmirach, vo Vavre, na západných územiach a v koncentračných táboroch. Tak znel komentár Podzemného Poľska vo veci katyňského zločinu, ktorý svojím spôsobom korunoval pakt Ribbentropa a Molotova.
Po vojne sa o katyňskom zločine mlčalo alebo sa o ňom klamalo. Toto pokrytecké mlčanie bolo veľkým víťazstvom Stalina a jeho propagandy. V Strednej a Východnej Európe si toto mlčanie vynútil teror; v Západnej Európe si ho zas vyžiadali ideologické dogmy, ktoré nedovolili porovnávať Hitlerove zločiny so Stalinovými výčinmi. Francúzsky kritik je väzňom tejto dogmy, zatiaľ čo Andrzej Wajda tejto dogme hodil rukavicu.
Čo sa dá robiť, hlúposť je rovnako nadnárodná ako nevyliečiteľná.
Poľský umelec porušil sprisahanecké mlčanie. Katyň je prvý film o zločinoch a sovietskej agresii proti Poľsku, ku ktorej došlo v spojenectve s Hitlerom. Pre francúzsku ľavicu bola táto téma tabu. Celé roky mlčali o sovietskej agresii voči Poľsku a o sovietskych zločinoch; mlčali tiež o Katyni. Tento zločin je dodnes kostrou v skrini francúzskej ľavice, ktorá celé roky prejavovala toľké porozumenie pre veľkého jazykovedca. Nebola to jediná dogma ľavicového pokrytectva. Druhou dogmou bolo presvedčenie, že Poliaci nasali antisemitizmus s materinským mliekom a že jedinými obeťami nemeckej okupácie boli Židia. V Le Monde som sa dočítal, že Wajda čudným spôsobom pomiešal katyňský zločin s vyhladzovaním Židov. Ďalej čítam, že vo filme chýba čo len najmenšia zmienka o vykynožovaní Židov. Naopak, vyskytujú sa v ňom scény chytania a prenasledovania poľských dôstojníkov, akoby šlo o deportácie Židov do táborov smrti. A to nie je všetko: Budúce obete zločinu prejavujú hlboký emocionálny vzťah k maskotovi – plyšovému medvedíkovi, ktorý je podľa Yad Vashem symbolom mučeníctva židovského ľudu – vyvraždenia židovských detí. Akoby to nestačilo, dočítame sa ešte, že v tomto filme všetko neustále nadväzuje na holokaust, hoci tam to slovo ani raz nepadne. V tom filme proste nie sú Židia. Obeťou 2. svetovej vojny sú Poliaci.
Rád by som veril, že príčinou citovaných nezmyslov je ignorantstvo a nie zlá vôľa. Veď predsa témou filmu Andrzeja Wajdu nie je holokaust, ale katyňský zločin. Film skutočne neukazuje Židov na uliciach Krakova, okupovaného Nemcami, pretože v roku 1943 na tých uliciach žiadni Židia neboli. Umierali natlačení v gette a deportovaní do táborov smrti. V tomto filme sa vôbec nemieša Katyň s Treblinkou. Ide o dva rôzne zločiny a Wajdov film je venovaný len jednému z nich. Výčitka, že v čom nie je reč o holokauste je rovnako absurdná ako keby niekto chcel vyčítať Spielbergovi alebo Polanskému, že v Schindlerovom zozname alebo v Pianistovi nie je reč o katyňskom zločine alebo o kolymských a karagandských lágroch.
Píšem to s rozhorčením: stále je nedostatok filmov o stalinských zločinoch, hoci boli rovnako ukrutné a rovnako masové ako Hitlerove zločiny. Celé desaťročia boli tieto zločiny zahalené sprisahaneckým mlčaním. Andrzej Wajda – a to chcem zdôrazniť – nie je a nikdy nebol zakamuflovaným popieračom holokaustu. Andrzej Wajda nakrútil tri filmy, venované vyvražďovaniu Židov: Samson, Korczak a Veľký týždeň. Vyčítať práve tomuto umelcovi, že namiesto holokaustu podstrkuje katyňský zločin je insinuácia, ktorá nemá žiadne opodstatnenie.
Vo filme Katyň Andrzej Wajda s veľkým realizmom vykreslil obraz zatýkania a prenasledovania Poliakov, zakliesnených medzi dva vraždiace totalitné kolosy. Žiaľ, to je osud, ktorý postihol Poľsko a preto Poliaci patrili k hlavným obetiam 2. svetovej vojny.
Je najvyšší čas, aby francúzsky kritik tieto banálne skutočnosti prijal na vedomie. Dotyčný kritik končí svoju analýzu pripomienkou, že v poľskom filme sa židovský problém predstavuje dvojznačne. Ale poľský film je množstvo osobností, perspektív a štýlov. Zovšeobecnenie, akého sa dopúšťa francúzsky kritik je rovnako nezmyselné ako tvrdenie, že Andrzej Wajda popoľštil židovského plyšového medvedíka.
Čo sa dá robiť, hlúposť je rovnako nadnárodná ako nevyliečiteľná.