Yuval Noah Harari o tom, prečo Vladimir Putin túto vojnu už prehral.

Vojna síce trvá týždeň, ale čoraz viac to už vyzerá, že Vladimir Putin smeruje k historickej porážke. Môže vyhrať všetky bitky, ale vojnu prehrá. Putinov sen o tom, že znovu postaví ruskú ríšu, stál odjakživa na lži o tom, že Ukrajinci nie sú skutočný národ a že obyvatelia Kyjeva, Charkova a Ľvova túžia po tom, aby im vládla Moskva. To je úplná lož – ukrajinský národ má vyše tisícročnú históriu a Kyjev bol veľkou metropolou, keď ešte Moskva nebola ani len dedina. Ruský despota však hovoril túto lož toľkokrát, že jej zrejme aj sám uveril.

Foto: Lynsey Addari / The New York Times

Keď inváziu plánoval, mohol počítať s množstvom známych faktov. Vedel, že vojensky je Rusko oproti Ukrajine obor. Vedel, že NATO Ukrajine nepošle na pomoc žiadne svoje jednotky. Vedel, že pre závislosť Európy na ruskom plyne, budú krajiny ako Nemecko nad tvrdými sankciami voči Rusku veľmi váhať. Na základe týchto faktov mal plán udrieť Ukrajinu veľmi tvrdo, tamojšej vláde zotnúť hlavu, ustanoviť v Kyjeve bábkový režim a bezmocnú zlosť západných sankcií odignorovať.

Lenže okrem tohto všetkého tu bola ešte jedna veľká neznáma. Tak ako to Američania zistili v Iraku a Sovieti v Afganistane, oveľa ľahšie je krajinu dobyť než ju udržať. Putin vedel, že je v jeho moci poraziť Ukrajinu. Ale či Ukrajinci jednoducho akceptujú bábkový režim Moskvy? Putin stavil na to, že áno.

Veď napokon, ako opakovane vysvetľoval každému, kto bol ochotný ho počúvať, Ukrajina nie je skutočná krajina a Ukrajinci nie sú skutočný národ. V dvetisícštrnástom sa obyvatelia Krymu ruským vojakom ledva postavili na odpor. Nebude to tak aj o osem rokov neskôr? V priebehu týchto dní začína byť čoraz jasnejšie, že Putinovi stávka nevychádza.

Ukrajinci kladú odpor celým srdcom, tým získavajú obdiv celého sveta – a vyhrávajú vojnu. Ešte príde množstvo čiernych dní. Ešte Rusi môžu dobyť celú Ukrajinu. Ale na to, aby vyhrali vojnu, budú musieť Ukrajinu ovládnuť, ibaže to môžu urobiť len vtedy, keď im to Ukrajinci dovolia. A to vyzerá čoraz nepravdepodobnejšie.

Národy v konečnom dôsledku stoja na príbehoch.

S každým zničeným ruským tankom a każdym zabitým ruským vojakom rastie ukrajinská odvaha. A s každým zabitým Ukrajincom sa prehlbuje ukrajinská nenávisť. Nenávisť je jednou z najškaredších ľudských emócií. Ale pre utláčané národy je nenávisť skrytý poklad. Dokáže, zakopaná v hĺbke srdca, udržať vzdor celých generácií. Na znovuustanovenie ruskej ríše Putin potrebuje relatívne nekrvavé víťazstvo, ktoré povedie k mieru, ktorý by nebol úplne plný nenávisti.

Ale čím viac preleje ukrajinskej krvi, tým menej šancí má tento jeho sen. Na úmrtnom liste ruskej ríše nebude napísané meno Michaila Gorbačova: bude to Putinovo meno. Gorbačov nechal Rusov a Ukrajincov, aby sa cítili ako súrodenci; Putin z nich urobil nepriateľov a dosiahol, že ukrajinský národ sa odteraz bude definovať v opozícii k Rusku.

Národy v konečnom dôsledku stoja na príbehoch. Každý ďalší deň pridáva ďalšie príbehy, ktoré si budú Ukrajinci rozprávať nielen za čiernych dní, ktoré ich čakajú teraz, ale aj o desaťročia a generácie neskôr.

Prezident, čo odmietol ujsť z hlavného mesta a Američanom povedal, že nechce odvoz, ale muníciu; vojaci z Hadieho ostrova, ktorí ruským lodiam ukázali vztýžený ukazovák; civilisti, ktorí sa posadili do cesty ruským tankom, aby ich zastavili. To je látka, z ktorej sú tvorené národy. Z dlhodobého hľadiska tieto príbehy zavážia viac ako tanky.

Ruský despota by o tom mal tiež vedieť svoje. Ako dieťa vyrastal kŕmený príbehmi o ruskom hrdinstve za leningradskej blokády. Teraz on sám je tvorcom takýchto príbehov, ale v role Hitlera.

Príbehy ukrajinského hrdinstva nezasahujú len Ukrajincov, ale celý svet. Dodávajú odvahu vládam európskych krajín, administratíve Spojených štátov, ba aj utláčaným občanom Ruska. Keď si Ukrajinci trúfnu holými rukami zastaviť tank, nemecká vláda si môže trúfnuť zásobovať ich protiraketovými zbraňami, americká vláda si môže trúfnuť odrezať Rusko od Swiftu a ruskí občania demonštrovať svoj nesúhlas s touto nezmyselnou vojnou.

Nanešťastie, nezdá sa, že táto vojna bude krátka. Ale to najdôležitejšie je už rozhodnuté. Posledných pár dní ukázalo celému svetu, že Ukrajina je skutočná krajina a Ukrajinci skutočný národ, ktorý definitívne nechce žiť pod novou ruskou ríšou. Stále otvorená je veľká otázka, ako dlho bude trvať, kým táto správa prenikne za múry Kremľa.

Text vyšiel v denníku The Guardian. Ďakujeme Yuvalovi Noahovi Hararimu za to, že sme ho mohli publikovať v slovenskom preklade.

Foto: Lynsey Addari / The New York Times

Foto: Lynsey Addari / The New York Times

Foto: Lynsey Addari / The New York Times