Elena Ferrante, Julia Kristeva či Annie Ernaux vyzývajú vlády a vládcov v Európe!
Z domov, v ktorých sme uväznené, z domov, ktoré po tisícročia boli miestami našich životov a bezpečia, z domovov, do ktorých sa vraciame aj dnes, z práce, aby sme sa postarali o rodinu, z týchto domovov píšeme vládam a vládcom v Európe, a neprosíme, ale žiadame, aby v tejto tragédii, ktorá postihla nás všetkých, opadli národné egoizmy a aby sa Európa ukázala ako jednotná, solidárna a zodpovedná.
Ženy vždy mali obrovskú silu v tom, ako reagovali, ako vedeli udržať rodinu, nakŕmiť ju a postarať sa o ňu. Dokázali to i v poslednej svetovej vojne a robia to aj teraz, v tejto pandémii spoločne s mužmi, zaneprázdnené množstvom práce, ktorá sa na ne navalila.
No na rozdiel od povojnových čias sme my ženy teraz tu, v spoločnosti rovnocenné, a chceme, aby tentoraz obnova prebehla berúc do úvahy potreby a hodnoty, ktoré sú zakorenené v našej histórii a ženskej skúsenosti a už pridlho boli prehliadané a zanedbávané. Epidémia vrhla do centra našich životov telá ľudí, rodinu, vzťahy, samotu, zdravie, medzigeneračné súvislosti, ekonómiu aj ľudskosť. Ak Európa vydrží tento nápor, bude to aj vďaka tým hodnotám, ktoré často bývajú definované ako „súkromné“, a ktoré sa v týchto dňoch stali hodnotami verejnými, postavili sa proti šíriacej chorobe a – dúfajme – porazili ju. Európa musí opäť zvážiť tieto hodnoty a na sile a schopnostiach žien uskutočniť veľký spoločný plán, ktorý by rátal s týmito prioritami. V domoch, domovoch žien, oddelených, a predsa spojených touto spoločnou vôľou.