Pred niekoľkými rokmi ma po obrovskej, supermoderne technologicky vybavenej ázijskej univerzite sprevádzal jej hrdý rektor. Ako sa na osobnosť tohto rangu patrí, sprevádzali ho dvaja mladí, hrubokrkí ochrankári v čiernych oblekoch a tmavých okuliaroch, ktorí pokojne mohli mať pod sakom schované pušky AK-47. Keď skončil s ospevovaním vyglančenej novej obchodnej fakulty a hypermoderného ústavu pre manažment, rektor na chvíľu stíchol v očakávaní náležitej chvály. Namiesto toho som poznamenal, že na jeho univerzite nevidím žiadnu známku kritických vedných disciplín. Zarazene sa na mňa pozrel, akoby som sa ho opýtal, koľko ľudí ročne u nich robí doktorát z tanca pri žrdi a […]