Bosnianskosrbská vojnová zločinkyňa Biljana Plavšićová si už odpykala dve tretiny svojho jedenásťročného trestu a koncom októbra ju majú prepustiť zo švédskeho väzenia. Nedokážem zabudnúť na fotografiu Biljany Plavšićovej z roku 1992, keď prišla do Bijeljiny za Željkom Raznatovićom Arkanom tesne potom, ako tento vojnový zločinec a jeho Tigry „oslobodili“ toto bosnianske mesto od moslimov tak, že ich zabili. Biljana Plavšićová mu prišla gratulovať. Elegantná ako vždy, s čerstvo naondulovanou frizúrou a na vysokých podpätkoch na fotke srdečne objíma Arkana a bozkáva ho. Musela doslova prejsť cez mŕtvoly, ktoré okolo nej ležia na chodníku. Podľa fotografie sa zdá, že jej to vôbec nevadilo. Biljana […]

Za sedemnásť rokov ani raz nenavštíviť Belehrad. Čo je za tým? Treba sa ešte niečoho báť? Bol prvý jarný deň a viedenskú Mariahilfer Strasse prefukoval studený vietor. V chôdzi som náhodou zachytila rozhovor troch mladých ľudí. Po srbsky sa rozprávali o nejakom podujatí, ktorého sa zúčastnili aj Bosniaci a Chorváti.  Moju pozornosť neupútal ich jazyk sám o sebe, ten dnes na viedenských uliciach alebo v metre možno počuť hocikedy. Zaujal ma výraz, ktorý jeden z nich použil. “Neočakával som, že tam bude toľko ľudí, ktorí hovoria naším jazykom,” povedal. Bolo mi jasné, že pod naším jazykom nemyslel žiadnu konkrétnu reč ako srbčinu, bosniačtinu […]