Štyridsať rokov reforiem usporiadania štátu majú prinieslo odcudzenie jazykových spoločenstiev. Keď ma pred štyridsiatimi rokmi ako dieťa moji starí rodičia brávali do Gentu – čo bolo k nám najbližšie mesto – v autobuse či vlaku som bežne počúval francúzštinu. Nebolo na tom nič nezvyčajné. Samozrejmé boli aj francúzske nápisy vo výkladoch pekární, lekární a kaviarní, a v novinových stánkoch sa dali kúpiť minimálne jedny francúzsky písané noviny. A na trhové dni k tým výletom patril ešte pôžitok počúvať rozhovory hojnými dávkami laku natupírovaných a šperkmi ovešaných dám, keď v rámci nakupovania na trhu spočinuli na terasách priľahlých reštaurácií a vymieňali si posledné klebety v okúzľujúcej zmesi z francúzštiny a miestneho flámskeho dialektu. Ústup […]