Rím sa vlastne skladá z dvoch paralelných miest. K prvému patria iskrivé farby, klasické a moderné tvary, doprava, nebo a západy slnka, katedrály a jedinečné pomníky, chodci v pohybe a strapce zvedavých či uťahaných turistov. Autá, motorky a autobusy. Ten druhý, vedľa a pod tým prvým, je z kartónových škatúľ, nakopených vlnených diek, z dier, jaskýň, prístreškov a mostov, obývaný pestrofarebnými, náhodne poschádzanými ľuďmi, čo sa opierajú o rohy domov a vchody do kostolov, alebo s handrou v ruke roky postávajú na križovatkách. Toto druhé mesto s jeho druhým obyvateľstvom čelí oslepivej kráse toho prvého, jeho nehanebnému zjavu, paradoxom vlastnej […]