Tatiana Salem Levy sa v Oknách do sveta pozerá na Rio de Janeiro. V mojom byte síce je pracovňa, ale vždy keď sa ráno zobudím, sadám si s laptopom ku stolu v jedálni. Výhľad z jedálne má šírku záberu, ktorá mi dáva rozlet a ja pri písaní potrebujem mať pocit, že čas a priestor je nekonečný. Nedokážem pracovať v uzavretých miestnostiach, ani keď mám na prácu iba hodinu. Keď si sadám ku stolu, ráno je ešte tiché; sem-tam začujem ako dáke dieťa odchádza do školy alebo vtáky, ktoré ma často prichádzajú navštíviť pri okne. Vtedy sa mi píše najlepšie, inšpiruje […]