Harris Khalique sa v Oknách do sveta pozerá na Islamabád. Popoludní, keď je slnko rozžeravené a podvečer, keď jeho žiara vybledne do oranžova a dovolí mi zadívať sa na horizont, vyzerám z okna vo svojej pracovni. Okno vedie na terasu, ale je odtiaľ výhľad do väčšej diaľky. Vidím honosné paláce a predstavujem si privilegovanú menšinu, ktorá si v luxuse nažíva. Potom mi na myseľ zídu tí, ktorí im slúžia – čo im hádžu zrolované noviny na prah, dovážajú potraviny, šoférujú autá, zametajú dlážku, drú v rozhorúčených kuchyniach. Sami bývajú v chatrčiach, zastrčených v hĺbke bohatých štvrtí alebo natlačení v zadných dvoroch víl. […]