Iveta Radičová. Foto: Michal Burza
Keď som v nedeľu 22. marca 2009 nadránom sledoval spravodajskú televíziu a spočítavanie volebných výsledkov, priznám sa, po dlhom čase ma Iveta Radičová nadchla. Nehanbím sa priznať, bol som celkom negýčovo dojatý a vyschlo mi v hrdle.
Súboj s nepriateľmi
V krátkom príhovore pred novinármi o druhej ráno to bola znova tá pani Radičová, pre ktorú sme sa so skupinou kamarátov rozhodli v lete 2008 začať občiansku kampaň Moja prezidentka. Ten pocit mne, a verím, že aj tisíckam ďalších jej podporovateľov – získala 713 735 hlasov – vrátil späť všetko, čo sme do tejto práce za pol roka vložili.
Akoby až obrovská dôvera občanov jej dodala stratené sily, ktoré počas dlhých mesiacov obetovala v súbojoch s nepriateľmi. Prejsť toľkým nechutným očierňovaním s takou noblesou a ešte skrásnieť, to chce osobnosť.
K pocitu šťastia sa pripájal ešte iný pocit. Predstavoval som si, čo sa pri čítaní výsledkov deje v mozgoch pánov Roberta Fica a Jána Slotu, Roberta Kaliňáka a Rafaela Rafaja, Štefana Harabina a Mariana Janušeka a ďalších najvernejších druhov súčasného prezidenta. Títo mocní ľudia si zvykli, že naša krajina im patrí a prieskumy verejnej mienky zvlášť.
Ich líder ešte v deň volieb pokojne porušoval zákonom stanovené moratórium a agitoval za hlavu štátu, ktorá v roku 2009 nevie, čo je to Google. Lenže zjavne sa im nepodarilo vsugerovať všetkým občanom predstavu, že november 1989 neexistoval a reformy spôsobili iba zlo – zvlášť keď Maďarsko, ktoré sa na ne nepodujalo, bankrotuje pred našimi očami a okolité meny prudko padajú.
Najťažší týždeň
Čo sa práve deje v smeráckych a esenesáckych hlavách? Zvolá sa ďalšia mimoriadna tlačová konferencia, na ktorej sa bude tárať o sociálnej genocíde? Alebo sa znova vytiahnu nechutné diskusné príspevky z internetových fór, napísané straníckymi kolegami? Akou ďalšou nadávkou kandidátku opľujú? Kedy vytiahnu maďarskú kartu? To je jedno, pretože to už evidentne nefunguje.
Zostávajúci týždeň do druhého kola volieb bude pre Ivetu Radičovú najťažší v jej kariére. Bude sa usilovať presvedčiť porazených a sklamaných kandidátov, aby ju podporili. Jedine opozičná jednota naprieč politickým spektrom a vyššia účasť voličov dokážu poraziť súčasného prezidenta, ktorý je spoluzodpovedný za najväčší ekonomický a morálny úpadok Slovenska v 90. rokoch a vo svojej terajšej funkcii zlyhal. O jeho „širokorozchodnom” politickom profile svedčí, že ho silno podporujú dve strany so sklonmi k extrémizmu naľavo aj napravo: KSS i SNS.
Prezidentské voľby prepísali históriu politickej reklamy na Slovensku. Nikdy predtým nevznikalo toľko dobrovoľníckych iniciatív, blogov, výziev a neorganizovalo sa toľko spontánnych podujatí. Aj finančné príspevky od jednotlivcov prekonali rekordy. Flašíkovský korupčný model propagandy, ktorý vyrábal za štátne peniaze z vody akurát tak zriedenú šofolu, vystriedali sociálne siete prepájajúce svet a prostredníctvom nich priama komunikácia s voličom. No za technológiami stoja opäť iba ľudia.
Ak sa dokážeme v skrz-naskrz rozhádanom štáte aspoň nakrátko zjednotiť, v sobotu 4. apríla 2009 nás čaká taký pocit, aký sme už veľmi dlho nezažili. No treba zdvihnúť zadok a odobrať sa do volebných miestností, aj keď zväčša vyzerajú ako v roku 1983.
V ten deň oslavuje naša metropola výročie svojho oslobodenia. Dobrá príležitosť otvoriť bránu jedného nádherného mestského paláca. Slovensko si zaslúži, aby na jeho čele stála žena, ktorá k nemu v tú volebnú noc prehovorila.
Text vyšiel v prílohe Fórum denníka SME.