Predstavte si londýnske červené poschodové autobusy a na nich veľký nápis: „Boh pravdepodobne nejestvuje, prestaňte sa trápiť a tešte sa zo života.”
Takto odštartovala v Británii kampaň, ktorá je dielom žurnalistky z britského Guardianu Ariany Sherineovej. Podnietili ju k nej nábožensky orientované inzeráty na tých istých autobusoch, odkazujúce na webstránku zatracujúcu bezvercov. „Som šťastná, že žijem v krajine, kde ľudia smú slobodne hlásať svoje názory,” hovorí. Druhá ústredná tvár kampane je biológ Richard Dawkins, profesor z Oxfordu, autor kníh „Sebecký gén” a „Iluzórna predstava Boha”, vyznávač Darwinovej evolučnej teórie. Podľa neho aj ateisti „môžu byť šťastnými, vyrovnanými, morálnymi ľuďmi”.
Ani nie tridsaťročná organizátorka pôvodne uvažovala iba o 30 autobusoch – napokon sa však ľudia poskladali a vďaka zbierke na internete ich bude 800, dve stovky v Londýne, ďalšie v Manchestri, Edinburghu, Glasgowe, Bristole a inde. V londýnskom metre sa kampaň obohatí o citáty významných osobností, od Alberta Einsteina až po poetku Emily Dickinsonovú.
Niektorí veriaci sa cítia kampaňou dotknutí. Ohradili sa aj vyhranení ateisti, ktorým sa zase nepáči slovo „pravdepodobne” – tým sa vraj kampaň z ateistickej mení na agnostickú. Zástupca inzertnej agentúry kampaň obhajoval: „Svoj priestor majú náboženské organizácie, prečo by sa nemohli vyjadriť ľudia opačného zmýšľania?” Ak sa sťažnosťami bude zaoberať Britská rada pre reklamu, ocitne sa v dileme: ako rozhodnúť v spore s ontologickým rozmerom, ktorý sa s ľudstvom tiahne po stáročia? Ak niet Boha, všetko je dovolené, vložil Ivanovi Karamazovovi do úst Dostojevskij.
Britské cirkvi postupovali obozretne. Podľa anglikánov môže kampaň rozprúdiť diskusiu, dodávajú však, že viera oslobodzuje a umožňuje ľuďom vidieť život v správnej perspektíve. Metodisti vidia v kampani príležitosť zaoberať sa „najhlbšími otázkami života”. Podobne usudzuje aj náboženský think-tank Theos, ktorého riaditeľ sám prispel na kampaň 50 librami, pretože podporí premýšľanie o Bohu.
V globálnej blogosfére sa rozvírila debata. „Konečne sa niekto verejne zastal menšiny, ktorá má právo na svoj názor. Som agnostik, no a čo.” „Hlásať užívanie života je nebezpečné.” „Zničiť desatoro a ničím ho nenahradiť? Pán Dawkins sa mýli.” „Väčšina si to vysvetlí tak, že smie robiť, čo chce.” „Špina, smrad, pomalosť, to je u nás problém autobusov, a nie reklama.” „Človek je schopný altruizmu a lásky aj zo svojej prirodzenosti, bez vyššej autority.” „A čo veriaci šofér, ktorý má jazdiť v takom autobuse?” „Zážitok posvätnosti, hľadanie zmyslu môže mať spirituálnu, a pritom nie religióznu podobu.”
Vonku je treskúca zima, Mesiac v splne zahalila hmla. Vtom si spomeniem na iných geniálnych Rusov, Iľfa a Petrova: „Boh nie je! A syr je? smutne sa opýtal učiteľ.” Aspoň, že Briti sa prevažne nesporia o syre.
Okolo prejde autobus MHD, pravdepodobne vezie ľudí rôznych presvedčení. Je zázrak, že sú na svete, idú za svojím cieľom a má ich kto odviezť.