Miláno, Taliansko 1997. Foto: Ferdinando Scianna / Magnum Photos
Ak ste trochu ako ja, potrebujete vždy záchode niečo na čítanie. Čokoľvek. Istý reportér mi raz rozprával, že strávil noc v dome bývalého prezidenta. Zúfalo potreboval niečo na čítanie a keď prehrabal celý dom, hľadajúc nejakú knihu alebo časopise, s údivom zistil, že v celom obrovskom sídle pri mori nebolo čo čítať, nenašiel sa tam dokonca ani len jedálny lístok čínskej reštaurácie s donáškou do domu či letáčik s informáciami o dobročinnej zbierke, poriadanej v miestnom kostole. Nedávno som sa dozvedel, že sa ktosi pokúsil tento problém vyriešiť. V predaji je antológia s názvom Uncle John’s Bathroom Reader (Záchodová čítanka strýka Johna), ktorej zostavovatelia ju predstavujú na webe internetového kníhkupectva Amazon týmito slovami: “Konečne… Je to tu… Kniha, na ktorú ste čakali! Už nikdy nebudete musieť v poslednej chvíli horúčkovito zháňať ideálny článok v časopise. Navždy si ušetríte mučivé rozhodovanie medzi ľahkým čítaním a vážnou literatúrou. V tomto útlom zväzku nájdete všetko: zábavu, humor, vzdelanie, klebety, prírodné vedy, dejepis, popkultúru… a veľa, veľa iného! Články sú usporiadané podľa dĺžky – môžete stráviť minútu s Bleskovkami, uvoľniť sa pri Článkoch normálnej dĺžky alebo sa pohodlne usalašiť s Dlhými textami.”
Konal sa dakedy prieskum verejnej mienky, v rámci ktorého sa ľudí, čo sa zamykajú na záchode opýtali ako tam trávia čas? Či čítajú, fajčia, rozprávajú sa sami so sebou, rozmýšľajú o veciach, modlia sa alebo len zízajú pred seba? A ak nie, tak prečo? Všetky tie lampy, čo svietia neskoro v noci na záchodoch vo veľkých a malých mestách predsa určite znamenajú, že tam niekto robí viac, než len vykonáva potrebu. Či už sú to manželky, čo vykĺzli z lôžka od chrápajúcich manželov, manželia, čo nevedia spať, lebo ich ženy škrípu zubami, alebo obyčajní nespavci, všetci hľadajú útočisko, tiché miestečko na čítanie a meditáciu. V Amerike je každý občan neustále tak ostro sledovaný desiatkami vládnych orgánov a bezpočtom súkromných firiem, že by ma prekvapilo, ak už niekto neodhalil rúško tajomstva týchto nočných aktivít a nezaostril si na konkrétneho zubára v Miami, farmára v Iowe, striptérku v Las Vegas a na tisícky iných ľudí v celej krajine, aby aby sa presvedčil, že títo a iní záchodoví čitatelia neohrozujú bezpečnosť našej krajiny natoľko, že po zverejnení výsledkov bude potrebné, aby kongres prijal nový zákon.
Čítali naši Otcovia-zakladatelia, keď sedeli na nočníkoch? Keď som vyrastal v Srbsku, na vidieku boli ešte bežné vonkajšie záchody, obyčajný ľud pokladal toiletný papier za dekadentný luxus a kopa starých novín tam ležala nielen ako nutná náhrada, ale ako lákavé čítanie, ktorým som si dopĺňal vzdelanie a na ktorom som sa zabával. Bežne sa stávalo, a istotne sa to v niektorých rodinách dodnes stáva, že ak zmizlo dieťa či dospelý a nikde ho nevedeli nájsť, poslali niekoho zaklopať na dvere záchodu. Každý z nás mal v rodine dakoho, kto trávil nehorázne množstvo času na záchode alebo vo vani plnej vody, čítajúc časopisy a romány, až kým sa pred dverami nevytvoril rad čakajúcich, čo sa nevedeli dočkať nielen chvíle, keď si uľavíme, ale aj keď sa dozvieme, čo tam čítal predchádzajúci návštevník, ktorý sa vynoril s previnilým výrazom.
Na návštevách u cudzích ľudí som objavil záchody, ktorých rozmery a intelektuálne ambície mi vyrazili dych. Nebolo mi jasné, či chceli zaimponovať hosťom Platónovými dialógmi v gréckom origináli spolu s Marxovým Komunistickým manifestom a najnovším románom Thomasa Pynchona alebo ho chceli rozosmiať, ako v prípade chlapíka, ktorý mal na záchode hromadu memoárov bývalých prezidentov až po Reagana. Nedá sa povedať, že by som bol na záchodoch narazil na kvantá poézie, dokonca ani v domácnostiach básnikov, zato však na veľa antológií. Bolo by nepatričné čítať v takomto čítať Hamletove monológy či Ódu na slávika Johna Keatsa? Neviem. Počul som, že niektorí ľudia na záchode čítajú bibliu, a to šokovalo aj bezverca ako som ja. Ešte viac som sa zhrozil, keď som na záchode známeho zberateľa umenia našiel obraz Madony s dieťaťom, ktorý namaľoval buď dáky veľmi talentovaný imitátor Raphaela alebo – Bože uchovaj – sám majster.
Pokiaľ ide o moje osobné preferencie, prikláňam sa k encyklopedickej literatúre, ako Halliwellov filmový sprievodca, Guinnessova kniha svetových rekordov, Slovník filozofie či Poľnohospodársky almanach. V núdzovej situácii som však ochotný dozvedieť sa z časopisu People, že Kyra Sedgwick a Kevin Bacon sú vzdialení príbuzní alebo či by sa Emma Stone radšej bozkávala s Ryanom Goslingom alebo Andrewom Garfieldom. Raz som bol pozvaný na večeru, ktorá bola neuveriteľne otravná a napadlo mi, že nudu by mohla zahnať dlhšia návšteva na záchode. No keď som sa ocitol v modernom záchode priestrannom asi ako Grand Central Station, nenašiel som tam na čítanie nič okrem niekoľkostránkového návodu na použitie v krabičke sirupu proti kašľu, vytlačeného drobulinkými písmenkami, ktorý som si dôkladne preštudoval, aby som oddialil návrat k hostiteľom a ich hosťom. A keď sa nenájde nič na čítanie, možno samozrejme zabiť čas premýšľaním o tom, či kúpiť spoločníčku zlatej rybke, ktorú mám doma v akváriu, alebo úvahami o konečnosti či nekonečnosti vesmíru. Ale bez žartov, som presvedčený, že záchody boli často kulisou serióznych úvah a to, že mená a myšlienky týchto filozofov sa nezaznamenali znamená pre ľudstvo nenahraditeľnú stratu.
Pascal sa bezpochyby nemýlil, keď vyhlásil, že všetko zlo vyplýva z toho, že „človek nevie obsedieť na jednom mieste“. Starý dedko s opuchnutými očami sa šuchce na vratkých nohách okolo svojej vnučky a syna zababušený v starožitnom župane a mrmle si pod nos, pretože obaja sú zahľadení do obrazoviek svojich telefónov a vôbec si ho nevšímajú. Vie, že dejiny sa proti nemu spikli; že patrí k živočíšnemu druhu, ktorý čoskoro vyhynie. Je to ten živočíšny druh, čo sa nezaobíde bez tlače, ktorú čoskoro preradia do múzea, kde replika jemu podobnej bytosti sedí na záchode so spustenými nohavicami a číta noviny, zatiaľ čo okolo nej prechádzajú zmätení návštevníci a niektorí z nich sa zvedavo zohnú a prečítajú si príslušný nápis, vysvetľujúci ako čítali ich predkovia. Na druhej strane sa starec možno mýli a technológia budúcnosti sa začne zaoberať toutou základnou ľudskou potrebou a dodá novú generáciu e-čítačiek a iPhonov, špeciálne vytvorených na používanie na domácich a verejných záchodoch či iných takýchto pochybných miestach.