Foto: Bela Szandelszky / AP Photo
Dvadsiatytretí marec je Dňom poľsko-maďarského priateľstva. 12. marca 2007 maďarský parlament prijal rezolúciu, za ktorú hlasovalo 324 poslancov. Nikto sa nezdržal. Nikto nebol proti. Podobné uznesenie 16. marca toho istého roku jednohlasne prijal Sejm Poľskej republiky. Táto jednomyseľnosť oboch parlamentov je natoľko dojemná, až sa na pery tisne parafráza všeobecne známeho poľského veršíka — Maďar, Poliak jedna rodina, aj na koňa aj do vína. Obaja bujarí a veselí, nech ich Pán Boh blahoslaví — nová verzia znie: Maďar, Poliak, jedna rodina, do zákona i do vína. Obaja depresívni a neveselí, nech ich kríž v Sejme blahoslaví. Počul som, že aj v maďarskom parlamente už visí. Neviem, za akých okolností ho tam zavesili. Úprimne povedané, emócie vo mne zatiaľ vyvolal len jeden zavesený kríž – bol to kríž u McDonalda na diaľnici z Viedne do Budapešti. Niežeby som kríže nemal rád a nepodporoval ich. Práve naopak. Kríže mám rád a podporujem ich. Neskromne sa priznávam, že ma láka predstava v spoločnosti sa vrhnúť na tvár pred krížom. No ten, čo visel nad smetným košom vedľa nádobiek s horčicou a kečupom ma akosi dojal. Maďari sa zjavne na kríž dívajú inak než Poliaci, ale sú to naši bratia, veď aj v osemnástom storočí prichýlili našich protiruských šľachtických povstalcov a odtiaľ asi pochádza aj toto príslovie, ktoré sa postupne viac preslávilo v kratšej verzii: Lengyel, Magyar — két jó barát, együtt harcol, s issza borat! Maďar, Poliak sú bratranci, aj do koňa aj do krčmy!
Chcel som sa zamyslieť nad vlastným vzťahom k Maďarom. Nie nad tým uzákoneným, príslovečným, historickým vzťahom. No práve, je vo mne láska k Maďarom? Cítim v nich bratrancov? Spája ma s nimi dačo? Dačo intímne? Neuveriteľné? Veru hej! Maďari celé roky viedli v štatistikách samovrážd a cintorín by teda mal byť ideálnym miestom pre naše stretnutie. A keďže existujú len dve overené a účinné, i keď kontroverzné výchovné metódy, čiže zastrašovanie alebo podplácanie, moja mama so svojím biednym platom musela zvoliť lacnejšiu alternatívu. Keď sme sa v podzemí wawelskej katedrály zastavili v krypte s detskými truhličkami, povedala: ‚Vidíš, synku, oni sa ani nestihli nič naučiť a už nežijú. A ty sa môžeš učiť, ale nechceš…‘ V tej chvíli sme začuli hlasný spev a vybrali sme sa tým smerom. Skladbu prednášali v nepochopiteľnom jazyku, ale keď som sa pozrel na tabuľku s informáciami o človeku, ktorý umrel neprirodzenou smrťou, vysvitlo, že spievajú nad sarkofágom Štefana Bátoryho. Pomyslel som si, že tí Maďari sú zaujímavý národ. Pieseň nad truhlou sa mi zdala byť veselá a svižká.
O niekoľko mesiacov po waweľskom stretnutí sa na mojom sídlisku objavili chalani s kockami v rukách. Čoskoro nielen sa moje mestečko, vojvodstvo, krajina, čo to vravím, celá Európa šalela po bűvös kocka, zázračnej kocke, ktorej sme hovorili Rubikova kocka. Táto hračka sa mi ešte viac zapáčila, keď som sa dozvedel, že jej tvorca, Ernő Rubik, mohol byť potencionálne jedným zo spevákov vo wawelskej krypte.
A na koniec ešte jedna dôležitá vec. V súčasnosti som holohlavý, ale kedysi som bol kučeravý brunet. Mám na to dôkazy v podobe výpovedí žijúcich priateľov a čiernobielych fotografií. Na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch sa odohral zázrak, a tento zázrak, podobne ako Bátory a kocka, prišiel z Maďarska. Istý lekárnik či šarlatán si vymyslel tekutinu na rast vlasov. Tisíce maďarských plešivcov pod vplyvom tohto prípravku údajne znovu získali stratený porast. Pomyslel som si, že pomocou tohto vynálezu nielenže zmením davy plešivcov na krásavcov s bohatým vlasovým porastom, ale aj zarobím. Zbohatnem, získam licenciu a otvorím si dielňu na výrobu Rubikových kociek a nakoniec sa naučím po maďarsky. Zaplatili sme si s mamou zájazd do Győru s cestovnou kanceláriou Orbis a keď sme sa tam ocitli, vykúpili sme celý hajszesz v meste. Po návrate však vysvitlo, že nás už predbehol akýsi odvážlivec z Wroclawi a zásobil sliezskych plešivcov takými záplavami prípravku, až musel utiecť na Mazowsze. Matka má dodnes v pivnici niekoľko desiatok fľaštičiek na vypadávanie vlasov. Neviem, ako sa Vy chystáte stráviť deň 23. marca, no ja vyberiem z krabice Rubikovu kocku, oprášim ju svojou parochňou a vypijem si fľašku tokajského.