Foto: Jewel Samad / AFP / Getty Images
Demokrati sú konečne pripravení pustiť sa do boja – s prezidentom Barackom Obamom. Najprv mu vyčítali, že počas diskusie o zvýšení limitu na štátny dlh ustúpil predstaviteľom krídla Tea Party, teraz ho zas kritizujú, že nerobí dosť pre vytvorenie nových pracovných miest. Majú pravdu v tom, že Obama jasnejšie zdôrazniť rozdiel medzi tým, čo robí on a absolútnou pasivitou republikánskej strany v otázke celoštátnej krízy nezamestnanosti. Obama si však možno uvedomuje, že nič natoľko nezlepší jeho perspektívu znovuzvolenia a všeobecné perspektívy demokratickej strany ako zvýšenie zamestnanosti. A skutočný dopad na ekonomiku budú mať len také plány, ktoré Kongres schváli a nie také, čo dobre znejú v televízii.
Spojené štáty stoja pred akútnejšími problémami, než si väčšina ľudí uvedomuje. Ide tu o viac než o problematiku zadlženosti, hoci aj zadĺženosť určite brzdí uzdravenie ekonomiky. V júni tohto roku McKinsey Global Institute vydal správu s titulom Fungujúca ekonomika: Tvorba pracovných miest a budúcnosť Ameriky, z ktorej vysvitlo množstvo neznámych faktov. Správa upozorňuje na to, že Amerika má už 20 rokov obrovský problém s vytváraním pracovných miest. Po druhej svetovej vojne sa po každej ekonomickej kríze zakaždým, keď hrubý domáci produkt znovu dosiahol úroveň spred krízy stav zamestnanosti v priebehu asi šiestich mesiacov vrátil na úroveň spred krízy. Bolo to tak až do roku 1990. Počas recesie, ktorá sa začala roku 1990 sa stav zamestnanosti vrátil do predchádzajúceho stavu až o 15 mesiacov po tom, ako sa HDP vrátil do pôvodného stavu. A počas recesie roku 2001 to už trvalo 39 mesiacov. A teraz Americký HDP sa vrátil do stavu spred krízy začiatkom tohto roku – zamestnaných je však o 6,8 milióna ľudí menej. Pri súčasnom tempe tvorby pracovných miest potrvá 60 mesiacov – 5 rokov, kým sa stav zamestnanosti vráti na úroveň spred krízy.
No aj tieto čísla zakrývajú skutočný problém. Nositeľ Nobelovej ceny za ekonomiku Michael Spence zistil, že z 27 miliónov pracovných miest, vytvorených medzi rokom 1990 a 2008 bolo 40 percent vo vládnom sektore a v zdravotníctve – v sektoroch, ktoré nemôžu ďalej rásť rovnakým tempom. V sektore americkej ekonomiky, ktorý vyrába tovar a poskytuje služby pre všetkých spotrebiteľov, ako továrenské výrobky a technické a konzultačné služby – kde roku 1990 bolo 34 miliónov pracovných miest – za rovnaké obdobie 18 mesiacov miera zamestnanosti vzrástla len o 600 000 pracovných miest.
Čím to je? Nikto to presne nevie, ale podľa všetkého je tu časová súvislosť s dvomi obrovskými vlnami, ktoré sú od roku 1990 hnacím motorom svetovej ekonomiky. Prvou je informačná technológia, ktorá v osemdesiatych rokoch vykonávala úzko vymedzenú funkciu spracovania dát, no medzičasom expandovala natoľko, že ovládla každý aspekt každého podnikania. Počítačové programy dnes v právnických firmách zvládajú úkony ako čítanie a klasifikovanie súdnych materiálov a pripravujú tak o prácu desiatky mladých právnikov, ktorým tá istá práca zabezpečovala veľmi slušné platy.
Druhou veľkou zmenou je prirodzene globalizácia a celosvetové dodávky, ktoré firmám umožňujú robiť nové investície v regiónoch, kde je lacná pracovná sila a kde novovznikajúca stredná vrstva nadšene kupuje ich výrobky. Vďaka tomu sa americkým firmám darí výborne, na amerických robotníkov to však malo veľmi negatívny dopad. V dôsledku klesajúcej úrovne amerického školstva Američania prestali byť konkurencieschopní vo svete, kde kvalifikácia je jedinou cestou k dobre plateným pracovným miestam. Bill Gross, zakladateľ najväčšieho svetového obligačného fondu to vystihol, keď povedal: Naše pracovné sily sú príliš drahé a nie dosť kvalifikované pre dnešný trh.
Tento problém môže vyriešiť jedine pevné predsavzatie, že vytváranie pracovných miest musí byť hlavnou prioritou. Všetko, čo ako krajina robíme, by sa malo podriadiť tomuto hlavnému cieľu, zvyšovaniu stavu zamestnanosti. Vyžiada si to štátne výdavky. Jeden z najlepších nápadov, aké sa v posledných rokoch vo Washingtone zrodili, je založenie infraštruktúrnej banky, ktorá by zachovala súčasnú nízku úrokovú sadzbu, zaangažovala by súkromný sektor a podporovala by projekty podľa toho, či si to zaslúžia a nie podľa známostí. Obama by mal propagovať tento návrh a presadzovať program, ktorý postaví Ameriku na nohy.
Existuje však aj množstvo opatrení, ktorými sa dá podporiť tvorba pracovných miest aj bez veľkých investícií. Hoci turistika patrí k najrýchlejšie rastúcim odvetviam v Amerike, v poslednom desaťročí sa náš podiel na svetovej turistike klesol pre prehnané obavy z terorizmu, byrokracie a politiky. Mali by sme zjednodušiť udeľovanie turistických víz a robiť všetko, aby sa turisti u nás cítili dobre. Veď ako povedal šéf reťazca Starwood Hotels Frits van Paasschen, sú pochodujúcim stimulačným balíčkom.
Predovšetkým musíme podriadiť politiku celoštátnemu cieľu tvorby pracovných miest. Inteligentný projekt racionalizácie udeľovania patentov, ktorý by pomohol rozbehnúť tisícky nových firiem dnes zapadá prachom v Kongrese nie preto, že by proti nemu dakto vzniesol zásadné námietky, ale pre rivalitu medzi parlamentnými výbormi. Takto to ďalej nejde.