Daniela Kapitáňová
Samko Tále’s Cemetery Book
Trans. Julia Sherwood
130pp
Garnett Press
London 2010
Hardback
£8.99
(Video z prezentácie v Londýne 11.1.2011 tu.)
Samko Tále je telesne a duševne zakrnutý 43-ročný obyvateľ Komárna, mesta na hraniciach Slovenska, ktorý si k invalidnému dôchodku prizarába zberom kartónov a popri tom píše ‘knihu o cintoríne’, lebo mu to predpovedal alkoholik pri staničnej krčme. Do víru jeho ‘prúdu vedomia’ spadá povojnové obdobie, keď jeho stará matka získala židovský majetok (‘načo by bol Židom v koncentraku napríklad klavír, no nie?‘), obdobie komunizmu a Slovensko po získaní samostatnosti. Kapitáňovej satira, slovenský bestseller od roku 2000 bestsellerom, stelesňuje fascináciu šialenstvom konformizmu a špecificky slovenský pokus po roku 1989 namiesto vysvetľovania zachytiť jeho hlas.
Samkov hlas je striedavo nevzdelaný a poznamenaný zábavne skomolenými zvratmi, nesprávne použitým byrokratickým žargónom a verbálnymi tikmi. Jeho zdanlivo nesúvislé rozprávanie plné opakovaní, ktoré napodobňujú jeho potulky mestom, pripomína inú pikaresknú púť dejinami Strednej Európy – kritici Samka prirovnávajú k ‚šialenému trpaslíkovi‘ Oskarovi z Plechového bubienka Güntera Grassa, no bližší mu je drobný amorálny rozprávač Hrabalovho románu Obsluhoval som anglického kráľa. S každým novým déja vu čitateľ prechádza ďalším kruhom pekla, čo prekladateľka Julia Sherwood naznačuje tým, že Samkov vozík do angličtiny prekladá ako ‚handcart‘ [anglický zvrat ‚go to hell in a handcart‘ znamená hrnúť sa do pohromy] Samko pri svojich potulkách mestom pozoruje ľudí a pozorne si všíma všetko, čo je podľa neho ‚zakázané‘ a oznamuje to Tým Hore, ako to robí celý život, už od školských čias za komunizmu. Autorkine ďalšie knižky sú detektívky a tu sa čitateľ tiež stáva detektívom: pri každom opakovaní historky číta medzi riadkami a pomaly odhaľuje, čo sa skutočne stalo akú úlohu v tom, zrejme nechtiac, zohral Samko.
Liberálni slovenskí čitatelia začiatkom dvadsiateho prvého storočia bezpochyby v Samkovi videli typického zástancu šovinistickej moci po rozdelení Československa, čo sa vydávala za strážkyňu tradičných slovenských hodnôt a morálky a prihovárala sa ľuďom, smútiacich za jasnosťou a poriadkom komunizmu. A hoci Kapitáňová presvedčivo zachycuje Samkov neskrývaný rasizmus, homofóbiu a lásku k bývalému režimu, vysmieva sa aj z rovnako bezmyšlienkovitého politicky korektného spôsobu, akým hosťujúci americký učiteľ reaguje na slovenskú ‚romofóbiu‘. Jej román preto skôr možno chápať vo všeobecnej rovine ako útok na ignoranciu a zaťatú naivitu a na tých, čo ju šíria. Cintorín môže predstavovať Komárno či Slovensko alebo západnú civilizáciu ‚mŕtvych duší‘ alebo prázdnotu všeobecne prijímaných názorov. V preklade Julia Sherwood si román zachoval tempo a intenzitu originálu a rovnako núti k zamysleniu, striedavo vyvolávajúc smiech, lapanie po dychu a občas možno aj slzy.