Je tvrdý zákrok proti univerzitám najnovším číslom v čoraz rafinovanejšom repertoári pravicového populizmu? Zjavne na to stavil maďarský premier Viktor Orbán, ktorý sa už dávnejšie vyprofiloval ako priekopník antiliberálneho hnutia v Európe a obdivovateľ Donalda Trumpa, a následky jeho politiky sa prejavia aj ďaleko za hranicami Maďarska. Ide o nový zákon, ktorého cieľom je zatvoriť Stredoeurópsku univerzitu (CEU), založenú a financovanú Georgeom Sorosom, americkým finančníkom a filantropom maďarského pôvodu. No bezpochyby ide o súčasť všeobecnejšej kultúrnej vojny proti liberálnym hodnotám a súčasne aj o Orbánovu veľmi konkrétnu snahu dostať pod kontrolu všetky nezávislé inštitúcie, ktoré v Maďarsku ešte fungujú. Európsky parlament a Ministerstvo zahraničia USA vyzvali maďarskú vládu, aby zákon neuviedla do platnosti. Nie je však isté, či sa im podarí Orbána zastaviť.
Foto: Attila Kisbenedek / AFP / Reuters
V posledných rokoch Orbán vedie Maďarsko autoritárskejším smerom než akým sa uberajú všetky ostatné európske krajiny. Od roku 2010 už stihol prepísať ústavu, oslabiť súdnictvo, podriadiť väčšinu spravodajských médií kontrole oligarchov sympatizujúcich s jeho vládou a zaviesť formu klientelistického kapitalizmu, kde ekonomický úspech čoraz viac závisí od konexií s jeho stranou. Zaujal tiež mimoriadne tvrdý postoj proti utečencom: na hranici so Srbskom nechal postaviť plot a zo štátnych peňazí financoval kampaň, predstavujúcu všetkých uchádzačov ako “ilegálnych prisťahovalcov”, ktorí ohrozujú kresťanskú a európsku identitu jeho krajiny.
Skôr to však vyzerá, že oveľa väčšiu hrozbu pre blahobyt národa v skutočnosti predstavujú Orbánove drastické škrty v rozpočtoch na všetkých úrovniach školstva. V dnešných časoch sotva nájdete inú vládu, ktorá akoby sa snažila dosiahnuť, aby spoločnosť zhlúpla. Od roku 2010 klesá počet univerzitných študentov; vek povinnej školskej dochádzky sa súčasne znížil z osemnástich na šestnásť rokov. Orbán začal v rámci obratu k “neliberalizmu”, ktorým sa vôbec netají, hlásať heslo “štátu založeného na práci”. Teoreticky je takýto štát pravým opakom spoločnosti, kde väčšina bohatstva pochádza z finančných špekulácií. V praxi to znamená zavádzanie programov verejnoprospešnej práce, predovšetkým pre Rómov, ktoré kritici označujú za mimoriadne vykorisťujúce. Ďalej to znamená snahu, aby väčšinu tvorili manuálni pracujúci, ľudia, čo nemajú priveľké nároky a túžia nanajvýš po práci v nemeckom priemysle (Mercedes momentálne investuje miliardy eur do novej továrne v strednom Maďarsku.)
Orbánova strana sa už roky pokúša získať kontrolu nad maďarskými vysokými školami. Vymenúva vplyvných rektorov a snaží sa cez akreditačný proces vplývať aj na obsah výuky. Vydala aj nové, mimoriadne nacionalistické školské osnovy. Naďalej tu však pretrváva ostrovček nezávislosti a kritického myslenia: je ním Stredoeurópska univerzita, zameraná na postgraduálne štúdium a založená v roku 1991. Študuje tu 1 440 poslucháčov a prednášajú renomovaní odborníci z celého sveta.
Dvadsiatehoôsmeho marca člen Orbánovej strany Fidesz predložil v maďarskom parlamente novelu zákona o vysokých školách, ktorej cieľom je v podstate zatvoriť CEU. Legislatívna úprava bola prijatá urýchlene, v priebehu jedného týždňa, akoby išlo o naliehavú celoštátnu záležitosť. Aj napriek medzinárodnej búrke protestov, ku ktorej sa na oboch stranách Atlantického oceánu pripojili rektori univerzít, dvadsiati štyria nositelia Nobelovej ceny a politici – o demonštráciách na uliciach Budapešti, ktorých sa zúčastnilo 80 000 ľudí ani nehovoriac – maďarský prezident János Áder, Orbánov blízky spojenec, zákon onedlho podpísal.
Zákon sa o CEU priamo nezmieňuje. Hovorí sa v ňom len, že na to, aby univerzita, akreditovaná v mimoeurópskej krajine, patriacej do Organizácie ekonomickej spolupráce a rozvoja, mohla vydávať diplomy v Maďarsku, musí mať fungujúcu pobočku v mieste svojho vzniku. Týka sa to len jednej jedinej univerzity, CEU. Jej zakladajúcu listinu vydal štát New York, v Spojených štátoch však nemá študentov, ani tam nerobí výskum. Zákon ďalej predpisuje nereálne krátky termín, v ktorom univerzita musí rozbehnúť vysokú školu v Spojených štátoch, čo v praxi znamená, že na CEU od začiatku roku 2018 nebudú môcť prijímať nových študentov.
Politici Fideszu sa ani veľmi nesnažili zakryť, čo týmto zákonom v skutočnosti sledujú. George Soros, zakladateľ CEU, už roky presadzuje hodnoty otvorenej spoločnosti: slobodu, toleranciu, právny štát. No napriek tomu, že predstavitelia vlády ju nikdy nenazvú inak ako “Sorosova univerzita”, jej zakladateľ univerzitu neovláda zo zákulisia, ani ju samozrejme nepoužíva ako politický nástroj. George Soros podporuje mimovládne organizácie, ktoré sa zasadzujú za to, aby Európa stanovila oficiálne, relatívne nízke kvóty na prijímanie utečencov najmä preto, aby zúfalcov odradili od často smrteľnej plavby cez Stredozemné more. Pár mesiacov pred predložením novely zákona o vysokých školách provládna historička Mária Schmidt napadla CEU za to, že má v programe rodové štúdiá. A isté provládne noviny zas školu obvinili, že vyhadzuje prednášajúcich len preto, že sú Maďari. Vládna propaganda sa tiež pokúsila dať CEU, jednu z najrôznorodejších univerzít sveta – jej študenti pochádzajú zo 115 krajín – do súvislosti s migráciou, ktorá má zas pochopiteľne súvisieť s hrozbou terorizmu.
Szilárd Németh, podpredseda vládnuceho Fideszu sa už začiatkom roka vyhrážal, že štát použije “všetky nástroje, ktoré má k dispozícii”, aby “vymietol” Sorosom financované mimovládky; podľa Németha “slúžia svetovým kapitalistom a presadzujú politickú korektnosť na úkor národných vlád”. Počas parlamentnej debaty o novele zákona Zoltán Balog, “minister pre ľudské zdroje” (spadá doňho aj školstvo), obvinil Sorosa, že spustil “celosvetovú ohováračskú kampaň” proti Maďarsku a že medzinárodné protesty len “odhalili rozsah jeho siete”.
Zdá sa však, že Orbán sa prerátal, keď sa spoliehal na to, že jeho útok na Sorosa sa stretne s podporou Trumpovej vlády. Hovorcovia Fideszu neustále opakujú, že CEU by sa mohla zachrániť, keby s “americkou vládou” vyjednala novú medzinárodnú dohodu. Orbán zjavne dúfal, že si s Trumpom sadnú za stôl a Sorosa spoločne ponížia. Trump skutočne nemá Sorosa obzvlášť v láske, veď ten podporoval mnohých demokratických kandidátov a predpovedal, že realitný developer vo funkcii prezidenta katastrofálne skrachuje. A v lete minulého roku bol Orbán prvým európskym politikom, ktorý Trumpovi vyslovil podporu. V Budapešti si zrejme nikto nevšimol, že americké univerzity nespadajú pod federálnu vládu (a že, ako poznamenal maďarskoamerický historik Charles Gati, žiaden americký prezident aj tak Maďarsku nevenuje pozornosť viac ako pol hodiny – za rok). Ani konzervatívcom v USA sa veľmi nepáči, ak v zahraničí zatvárajú nejakú americkú inštitúciu, a niekoľkí senátori, medzi nimi aj John McCain a Orrin Hatch, vyzvali Orbána, aby so CEU rokoval. Veď ak padne CEU, kto zaručí bezpečnosť amerických univerzít v Bejrúte a Káhire? Trumpova vláda v tomto prípade – aspoň spočiatku – zareagovala ostrejšie ako mnohé jej európske náprotivky.
Foto: PuzzlePix / REX / Shutterstock / AP Images
Miesto toho, aby si vláda Fideszu zvýšila popularitu pre útok na relatívne privilegovanú inštitúciu, narazila na prudkú opozíciu. Aprílové protesty boli podľa niektorých odhadov najväčšími demonštráciami v Maďarsku, odkedy Orbán prevzal v roku 2010 moc. Sám som bol svedkom demonštrácií, počas ktorých stredoškoláci pochodovali spolu s učiteľmi a staršími manželskými pármi; atmosféra bola vážna, ale nie napätá, a demonštranti si vychutnali hravosť humoru a satiry. Provládne médiá vysvetľovali, že všetkých demonštrantov platil Soros a že im zaplatil aj letenky; demonštranti vzápätí vyšli do ulíc s papierovými lietadielkami s nápisom “Sorosove aerolínie” a skandovali “Prišli sme lietadlom”. Niekto zavesil na bicykel nápis “súkromné prúdové lietadlo”. V Maďarsku, rovnako ako v USA, konzervatívcov, medzi nimi významné univerzitné osobnosti, veľmi znepokojuje širší dopad nového zákona o školstve a postavili sa na obranu CEU ako “jednej z maďarských brán do sveta”. Na rozdiel od svojich amerických kolegov sa vystavili reálnemu osobnému riziku, keď verejne vyhlásili, že Orbán už zašiel priďaleko.
Demonštrácie pokračujú a už v nich zďaleka nejde len o CEU. Občania volajú po návrate právneho štátu a kritizujú Orbánove zbližovanie sa s Vladimírom Putinom (ten Maďarsku poskytol obrovskú pôžičku na modernizáciu a rozšírenie atómovej elektrárne). Vláda zareagovala intenzívnejšími útokmi na občiansku spoločnosť a predložila zákon, vyžadujúci od mimovládnych organizácií, aby zverejnili, či dostávajú dotácie zo zahraničia. Toto opatrenie, ktoré ako prvý zaviedol Putin, bude znamenať ďalší útok na iniciatívy v Maďarsku, ktoré financuje George Soros. Ako vysvetlil predstaviteľ maďarskej vlády: “Nebolo by od veci, dať tam niekde malú hviezdičku alebo pripomienku, z ktorej bude jasné, či danú organizáciu podporuje George Soros alebo nie.”
Podstatné je, že Európska únia zatiaľ spravila veľmi málo pre to, aby maďarskej vláde pritiahla uzdu. Orbána pred účinným tlakom z Bruselu naďalej chráni členstvo v Európskej ľudovej strane, najväčšom medzinárodnom zoskupení výrazne proeurópskych kresťanskodemokratických strán v Európskom parlamente. Podľa slávneho výroku Helmuta Kohla, že kresťanskí demokrati nevybudovali Európu na to, aby ju prenechali socialistom, je pre EPP už tradične veľkou prioritou zaistiť si silnú väčšinu v Európskom parlamente pomocou veľkých strán jednotlivých krajín, akou je napríklad Fidesz. Orbánovo vyčíňanie – autoritárstvo doma a agresívne výroky na adresu utečeneckej politiky Angely Merkelovej v zahraničí – už niekoľkokrát vyvolali napätie medzi ním a EPP. Nakoniec sa to však zakaždým zaobišlo miernym pokarhaním a EPP potom prižmúrila oko.
Orbán zjavne pokladá Trumpovo víťazstvo za potvrdenie svojho protiutečeneckého postoja a najnovšie sa snaží prevziať vedenie celého európskeho stredopravého krídla. V prejave, ktorý v marci predniesol na kongrese EPP na Malte, propagoval svoju predstavu “kresťanskej, národnej” Európy. Podobné štvavé reči o tom, že ľavica údajne ničí Európu tým, že do nej púšťa čo najväčšie množstvo moslimov, sa kedysi ozývali len z radov krajnej pravice. To sa však zmenilo počas utečeneckej krízy v roku 2015, keď Maďari na svojich južných hraniciach postavili plot, aby zabránili príchodu sýrskych utečencov, prichádzajúcich cez Balkán. Koaličný partner Angely Merkelovej, bavorská Kresťanskosociálna únia (CSU) si začala pozývať Orbána, aby im pomohol pritlačiť na Merkelovú, aby odstúpila od ústretovej politiky voči utečencom. No Nemecko tento rok čakajú voľby a koketovanie s Orbánom môže mať ďalekosiahlejšie následky ako by sa mohlo zdať – ako zistili britskí konzervatívci v súvislosti s Nigelom Farageom a brexitom.
Maďarská vláda zas už dávno zistila, že z útokov na Brusel sa dá vytĺcť dobrý politický kapitál. Útok na CEU prebiehal v rovnakom čase ako protieurópska domáca kampaň s heslom “Zastavme Brusel”. Vláda túto kampaň oficiálne prezentovala ako “národnú konzultáciu”, v rámci ktorej osem miliónov občanov dostalo dotazník s mimoriadne manipulatívnymi otázkami. Vyvolávajú dojem, že EÚ chce na Maďarsko uvaliť vyššie dane a nahnať do krajiny ilegálnych prisťahovalcov. Mnohí maďarskí komentátori upozorňujú na paradox, že takáto kampaň prebieha práve v krajine, kde eurofondy tvoria 5,5 percent HDP a kde 60 percent pracovných miest závisí od spoločného európskeho trhu. Plagáty s nápisom “Zastavme Brusel” sú vylepené vedľa iných oficiálnych vládnych billboardov, vysvetľujúcich, že “táto nemocnica sa rekonštruuje s podporou Európskej únie”.
Takéto do očí bijúce pokrytectvo bolo pre Európsku komisiu poslednou kvapkou a výkonný orgán EÚ vydal vyhlásenie, v ktorom bod po bode vyvracia falošné tvrdenia tejto kampane (v Maďarsku zas demonštranti niektoré plagáty jednoducho zmenili na „Zastavme Moskvu“). Brusel taktiež rozbehol právny postup proti Maďarsku s tým, že zákon proti CEU porušuje európske právne predpisy o spoločnom trhu – napríklad, slobodu poskytovania služieb – a základné európske hodnoty ako akademická sloboda. Predkladajúcemu komisárovi EÚ, holandskému sociálnemu demokratovi Fransovi Timmermansovi, na pôde Európskeho parlamentu odpovedal sám Orbán. Znovu tvrdil, že Maďarsko sa musí brániť pred americkým špekulantom, ktorý zničil životy miliónov ľudí. Timmermans v rozhovore pre nemecký týždenník Orbánov prejav označil za antisemitský.
Zdá sa, že koncom apríla počas kľúčovej schôdzky vedúcich predstaviteľov EPP sa to Orbánovi zas prepieklo. “Povedali mi, že sa mám slušne správať,L povedal potom Orbán reportérovi časopisu The Economist a teatrálne sa postavil do pozoru. Maďarským novinárom vysvetlil, že aj naďalej bude bojovať za maďarské národné záujmy. Vedúci predstavitelia EPP si Orbána podali aj za kampaň “Zastavme Brusel”, hoci maďarský premiér ju pokrytecky označil za úprimný príspevok k reforme EÚ. V ten istý víkend, keď sa konala schôdzka EPP, maďarská televízia vysielala reklamný šot, v ktorom sa hovorilo, že byrokrati z Bruselu sa so Sorosovou pomocou snažia Maďarsko prinútiť prijať väčšie množstvo prisťahovalcov.
Keď obyvatelia Východnej Európy do Únie vstupovali, mysleli si, že sa konečne zbavili autoritárstva.
Je možné, že vzhľadom na Orbánove neustále sa stupňujúce útoky na EÚ niektorí jeho dávni kresťanskodemokratickí spojenci aspoň začnú zvažovať, či ho majú ďalej podporovať. Veď za protieurópske vyjadrenia kritizujú krajne pravicových populistov ako Marine Le Penovú, a Orbán predsa používa viac-menej rovnaký jazyk. Istý politik EPP vyzval Orbánovu stranu, aby “proste odišla”. Sedemnásteho mája väčšina europoslancov hlasovala za rezolúciu, vyzývajúcu Maďarsko, aby zrušilo zákon proti CEU, stiahlo zákon o mimovládnych organizáciách a pozastavilo práva maďarskej vlády v rámci EÚ. Je to síce veľmi jasný signál, nebude však mať žiaden okamžitý praktický dopad. Hlasovania o rezolúcii sa zdržalo alebo za ňu hlasovalo viac poslancov EPP ako proti. Líder zoskupenia, nemecký politik CSU Manfred Weber sa napriek tomu rozhodol Orbána naďalej podporovať. Pred septembrovými voľbami do nemeckého spolkového snemu sa Merkelová ocitne pod paľbou svojho protivníka, sociálneho demokrata Martina Schulza – bývalého predsedu Európskeho parlamentu, ktorý má dokonalé proeurópske renomé. To by ju malo motivovať, aby sa zbavila Orbána a dokázala tak, že stojí za európskymi hodnotami.
Napriek tomu, čo Orbán hovorí (lepšie povedané, čo sa snaží svojou kampaňou proti Bruselu dosiahnuť), Maďarsko zďaleka nie je krajinou euroskeptikov. CEU je symbol integrácie s Európskou úniou a všeobecne celého Západu. Keď obyvatelia Východnej Európy do Únie vstupovali, mysleli si, že sa konečne zbavili autoritárstva. Prinajmenšom teoreticky to opozícii dáva väčší priestor na to, aby vyvíjala nátlak na vládu. Odchod z EÚ alebo Huxit je prázdnou hrozbou, lebo Maďari nechcú byť čiernou ovcou Európy. Demonštranti vykrikovali “Európa, Európa” a na jednej verejnej budove dokonca vztýčili zástavu EÚ (z vládnych budov v Maďarsku takéto zástavy zmizli): z toho, čo je v iných členských štátoch EÚ celkom normálny a absolútne nepovšimnutý symbol, sa za Orbánovej vlády stal subverzívny čin.
Krajne pravicoví populisti ako Orbán vždy vyhľadávajú konflikty; chcú vytvoriť takú atmosféru, ktorá by občanov presvedčila, že národ čelí nepriateľskej hrozbe zvnútra i zvonku. V snahe demonštrantov diskreditovať pomocou starej Putinovej (a teraz aj Trumpovej) metódy tvrdia, že všetci tí, čo vyšli do ulíc, sú len “platení demonštranti”, ako sa Trump vyjadril na Twitteri o demonštráciách proti jeho zákazu vstupu pre moslimov. Demonštrácie môžu byť určitým perverzným spôsobom pre populistov užitočné: môžu sa tešiť (a mnohí členovia maďarskej vlády sa aj tešia), že temné siete, zamerané na podkopávanie štátu, vyšli na denné svetlo. Populisti by si predsa však mali dať pozor, aby sa im ich kultúrne vojny nevymkli z rúk. Nie je vylúčené, že Orbán zašiel priďaleko, keď vyvolal konflikt súčasne s občianskou spoločnosťou, EÚ, Merkelovou a Spojenými štátmi. To však ešte nemusí znamenať, že prehrá parlamentné voľby v roku 2018. Fidesz sa už dávno postaral o to, že volebné zákony a prepisovanie hraníc volebných okrskov zvýhodňuje práve ich stranu a navyše im prospieva aj to, že opozícia je naďalej veľmi rozštiepená.
A čo CEU? Aj keby sa európske inštitúcie, EPP a v rozhodujúcej miere aj Spojené štáty rozhodli zvýšiť tlak na maďarskú vládu, môže byť už neskoro. Orbánovi už ide o veľa, a záležitosť už preňho nabrala osobné rozmery: on proti Sorosovi, nepriateľovi národa. Jeho prisluhovači bežne používajú jazyk “vojny”. No Orbán vojnu nemusí ani vyhrať, stačí, ak ju neprehrá. A čas je podľa všetkého na jeho strane: vieme predsa, že právne postupy EÚ sa zvyknú ťahať donekonečna a EPP dala jasne najavo, že nepodnikne žiaden konkrétny krok skôr, ako EÚ jednoznačne rozhodne, či Budapešť dodržiava alebo porušuje smernice EÚ. Nijaká univerzita nemôže fungovať v neustálej neistote, ktorá ju môže stáť potenciálnych študentov a prednášajúcich. Ak CEU z Budapešti odíde – hovorí sa už o Viedni či Prahe ako možných náhradných sídlach – hanba padne na všetkých, čo sa hlásia k liberálnodemokratickým ideálom. Bude to prvá univerzita od čias Druhej svetovej vojny, ktorú zatvoria z politických dôvodov.