Sylwia Chutnik a Grażyna Plebanek
Hovorí sa, že prebieha vojna. Je to moderná vojna, oficiálne ju nikto nevyhlásil. Teroristi zaútočia raz tu, raz tam a nám neostáva nič iné ako schovať sa. Lenže kde? U nás doma v Poľsku? Ale tu nám berú právo na vlastné telá, prikazujú nám rozmnožovať sa spôsobom, ktorý je strašný (tehotenstvo v dôsledku znásilnenia chránia najvyššie štátne inštitúcie) či nechutný (takzvané znásilnenie v manželstve), alebo nám znemožňujú obranu pred počatím (podozrivé tabletky „deň po”). Rozkladajú inštitúcie, ktoré chránia zákonnosť, rúbu lesy – mohli by sme ešte pokračovať, zoznam škôd je dlhý.
Najhoršie je však to, že ničia budúcnosť našich detí. Chcú, aby sa orientovali na domov, čo by samo o sebe nebolo zlé, keby sa to nesnúbilo s výsmechom našej európskej príslušnosti. A to je cesta k zatváraniu perspektív, miesto ich otvárania. Privilégiom mladosti je objavovanie sveta. Vo väčšine rozprávok sa hrdinovia vydávajú z rodného domu do neznáma. A načo? Aby sa mohli vrátiť domov múdrejší, sebaistejší. Silní.
Foto: Mark Power / Magnum Photos
U nás mladých oslabujú. Všimnime si paradox: na jednej strane už roky dobre funguje študentský program Erazmus, vďaka ktorému mladí môžu trebárs aj pol roka spoznávať život v inej krajine. A potom sa vrátia do Poľska, kde sa z verejnoprávnej televízie dozvedia, že Európska únia nemá zmysel. Zato my máme úžasnú historickú politiku a vďaka nej sa môžeme pohodlne usalašiť vo svojom hniezdočku a s pohŕdaním pozerať na štáty, ktoré nemajú takú nádhernú martyrológiu ako my.
My, príslušníci mladšej generácie, čo si tie časy ešte pamätáme, vieme, že to, čo sa dnes deje je napodobenina svinstva, ktoré bolo také účinné za PĽR.
Ani mladšie deti na tom nie sú oveľa lepšie. Školy sužujú reformy, raz zakladajú gymnáziá, potom ich likvidujú. Menia im osnovy, dopisujú nových národných hrdinov a očerňujú tých, ktorých predtým ako hrdinov oslavovali. Nedávno v školách zaviedli vedomostnú súťaž, z ktorej vyplýva, že najväčším národným hrdinom bol Lech Kaczyński. Máme za zlé žijúcim členom KOR [Výboru na obranu robotníkov] a iným aktivistom a aktivistkám Solidarności, že nebúchajú lyžicami do hrncov a nevykrikujú „Kráľ je nahý!”. Že neodovzdávajú historické posolstvo ako sa len dá, či už prostredníctvom médií či sociálnych sietí, alebo pomocou akcií, prednášok, letákov – nápadov by sa našlo bárskoľko. Že nerozprávajú o tom, ako za socíku menili dejiny, vnucovali interpretácie, ako ľudí očierňovali a dostávali do kompromitujúcich situácií. To všetko tu už predsa bolo. My, príslušníci mladšej generácie, čo si tie časy ešte pamätáme, vieme, že to, čo sa dnes deje je napodobenina svinstva, ktoré bolo také účinné za PĽR.
Ani na tom, že sa mládež zhora rozdeľuje, nie je nič nové. Komunisti si školili svoje verné kádre a podporovali horlivých pätolízačov, ktorí vláde vďačili za všetko. Populárne heslo tých čias „Nie maturita, ale úprimná snaha spraví z teba dôstojníka” sa dnes vracia ako otravná štikútka. Vynárajú sa zástupy Misiewiczov*, ľudí prijímaných do práce napriek tomu, že sú evidentne nekvalifikovaní, vyznačujú sa však slepou oddanosťou svojim pánom a vládcom. Menia sa pre nich predpisy, lichotí sa im, že sú lepší ako „vzdelanci”. Všestranná odborníčka z Ministerstva školstva, expertka na blahodárne účinky spermií, hlása, že učitelia, ktorí sú „rozvedení alebo žijú v konkubináte môžu mať negatívny vplyv na postoje žiakov”, a preto si na ich musia riaditelia škôl, kolegovia a rodičia žiakov dávať pozor. Ľudia z rodín inteligencie sú podozriví, pretože „viac osôb, schvaľujúcich katolícku manželsko-rodinnú morálku pochádza z robotníckeho a roľníckeho prostredia”. Triedna segregácia? Udavačstvo? Nech sa len páči!
Slušnosť je pojem, ktorému sa v poslednom čase odoberá význam.
Mladí kráčajú v šľapajach Misiewicza alebo ako na Godota čakajú na byt „plus”**. Našťastie sú tu aj takí, ktorých tupá propaganda poburuje. Práve oni vyjdú 25. januára do ulíc. Budú protestovať vo Varšave i v Bruseli. Podporujeme ich z celého srdca, veď aký normálny človek by ich požiadavky nepodpísal? Chcú žiť v štáte, kde sa dodržiava ústava. My tiež. Kde je zaručená sloboda zhromažďovania. My tiež. Kde vládne znášanlivosť a obetiam násilia sa poskytuje reálna ochrana. My tiež. Kde je zaručený prístup ku všetkým reprodukčným právam a normám pôrodnej starostlivosti. My tiež. Kde sa štátne funkcie obsadzujú na základe schopností a kvalifikácie, nie straníckej príslušnosti. My tiež. Kde sami a samé môžeme rozhodovať o sebe, o svojom tele, plodnosti, názoroch či vyznaní. My tiež. Chcú žiť v štáte, ktorý je svetský. Kde sú médiá nezávislé od vlády. Kde minister životného prostredia neničí poľskú prírodu. My tiež.
Zúrime ako matky! Ako sa mohlo stať, že mladí ľudia sú nútení vyjsť do ulíc a brániť slobodu, demokraciu, znášanlivosť, vlastnú krajinu, prírodu? Túto otázku adresujeme súčasnej vláde. Pretože takúto výchovnú hanbu neospravedlňuje ani to, že dakto má sedemdesiatku na krku, nie je ženatý, nemá deti ani životného partnera, účet v banke ani vodičský preukaz***. Mládež nie je majetkom jednej strany. Nejde tu o generačný konflikt, ale o základnú slušnosť.
Slušnosť je pojem, ktorému sa v poslednom čase odoberá význam. Je to škoda, pretože je to dnes jediný cestný ukazovateľ, vektor, smer. Máme chuť vykríknuť: slušní ľudia všetkých krajín, spojte sa! Možnože slušní ľudia musia dnes spomaliť tempo a porozprávať sa, stretávať sa, konať, navzájom sa podporovať. Posadať si okolo kmeňovej vatry a počúvať rozprávanie o tom, ako bojovníci premohli stádo divých svíň, ktoré napádali úrodu. Mohli by sme im dať staré známe mená ako Brežnev, Stalin, čo komu napadne. Rozprávanie zjednocuje, dodáva silu, učí, ako prekonať strach. A rozveseľuje. Tí, čo útočia namosúrení, pôsobia veľmi smiešne.
Staviame na slušnosť. Pamätáme si slová profesora Władysława Bartoszewského. Držíme palce, aby sa jeho jednoduchý výrok: „Stojí za to byť slušný!” zapísal aj do kolektívnej pamäti najmladšej generácie.
*Bartłomiej Misiewicz je 25-ročný hovorca Ministerstva obrany, ktorého minister Antoni Macierewicz odmenil Zlatým krížom za zásluhy o obranu a nominoval ho do dozornej rady Poľskej zbrojárskej skupiny napriek tomu, že nemá ukončené vysokoškolské vzdelanie, neabsolvoval kurz pre členov dozorných rád a nemá žiadne skúsenosti v zbrojárskej brandži.
**Byty plus je nový vládny program, ktorý má zabezpečiť lacnejšie nájomné.
***Takto žije predseda strany Právo a Spravodlivosť Jarosław Kaczyński.
Text vyšiel v týždenníku Polityka.
Dvadsiatehopiateho januára sa pripravuje veľký protest poľských študentov vo Wrocławi, Poznani, Toruni, Katowiciach, Gdańsku, Opole, Lubline, Łodzi, v Szczecine, Krakove a v Bruseli.