V nemeckom denníku taz Paul Lendvai narieka nad tým, že Maďarsku chýba opozícia, a predpovedá hladký priebeh maďarského predsedníctva únie.
Foto: Andreas Kolarik
Pán Lendvai, práve ste vydali knihu, v ktorej ste zúčtovali aj so systémom Viktora Orbána. Viktor Orbán je pri moci už pol roka. Máte dojem, že vaše obavy sa naplnili?
Paul Lendvai: Bohužiaľ, skutočnosť ich ešte prekonala. Nemyslel som si, že táto vláda tak rýchlo odbúra toľko demokratických poistiek a ústavných bŕzd na ceste k totálnej moci. Orbán nasadil neuveriteľné tempo. Ešte nikdy nijaká krajina za taký krátky čas nezaviedla toľko zákonov – 43 nových zákonov a desať 107 zmien v zákonoch vrátane šiestich ústavných, a okrem toho 111 rezolúcií a dve politické vyhlásenia – a to bez nejakých masívnejších protestov opozície. Ľavicová opozícia je uviaznutá v samovražednom frakčnom boji. Alternatívna LMP (Politika môže byť iná) sa skladá z mladých ľudí, ktorí sú pre vládu viac menej neškodní. A pravicovo-radikálny Jobbik bol prinajmenšom doteraz izolovaný, takže tempo udáva Fidesz a Viktor Orbán.
Takže opozícia neexistuje?
Nie naozajstná opozícia, s ktorou by sa muselo počítať. Socialisti a liberáli premárnili osem rokov a stratili sebavedomie. Vládu síce kritizujú, ale momentálne je tu jasná pravicová a krajne pravicová hegemónia v tlači a v médiách, dokonca už pred uplatnením nového mediálneho zákona. Preto sa Orbán doteraz nemusel obávať žiadneho efektívneho odporu.
Kto boli tí, čo pred pár dňami demonštrovali proti mediálnemu zákonu?
Mladí študenti, tisíc až tisícpäťsto. Ľudia, ktorí mierumilovne protestovali. Veľké médiá s výnimkou ľavicového a ľavicovo-liberálneho denníka to ani veľmi nezaznamenali.
Orbána zaslepila moc. Teraz ho vôbec netrápia nejaké výhrady občiansko-pravicových mysliteľov, o socialistických ani nehovoriac.
Zdá sa vám, že obyvateľstvo s týmto autoritárskym ťažením súhlasí?
To sa dá len ťažko zistiť. Posledné prieskumy dávajú čosi ako nádej: vláde podľa všetkých prieskumov poklesla popularita, 300 až 600 tisíc Orbánových voličov je preč. Zaujímavé však je, že z toho vôbec neprofitujú socialisti. Nespokojenci neprechádzajú ani k socialistom, ani k Jobbiku, ale do skupiny nevoličov. Myslím si, že väčšina tých, čo šli k urnám, stále ešte podporujú Orbána, aj preto, že ekonomické dôsledky ešte necítiť.
Čo si Orbán s toľkou mocou počne?
Orbán mal na dobytie moci scenár. Zlyhanie ľavicovo-liberálnych vlád mu pripravilo pôdu. Nie je ľahké predpovedať, ako s tou mocou naloží. Určite ju využije na to, aby si ju zabezpečil na dlho. Pred poldruha rokom hovoril na jednom zhromaždením o ústrednom silovom poli, ktoré má na pätnásť dvadsať rokov vystriedať zvady medzi stranami. Pätnásteho marca bude zrejme schválená nová ústava. Orbána zaslepila moc. Teraz ho vôbec netrápia nejaké výhrady občiansko-pravicových mysliteľov, o socialistických ani nehovoriac. Všetky pozície obsadil svojimi ľuďmi. Hovorí, že má dvojtretinovú väčšinu, že je to revolúcia, no 64 percent ľudí nevolilo. S päťdesiatimi dvomi percentami hlasov má 68 mandátov.
Vidno tiež, ako reaguje v politike – hovorí o „chuderke Angele“, ktorá nevie, čo povedal jej tlačový hovorca. Vraj by mu ani vo sne nenapadlo meniť mediálny zákon. Je to hlboko voluntaristická politika, ktorá mu má poistiť moc. Táto línia sa mu vďaka slabosti opozície zatiaľ vypláca.
O pár dní preberá Maďarsko predsedníctvo Rady Európskej únie. Čo od toho očakávate?
Maďarsko si bude veľmi dobre plniť všetky protokolárne a ostatné povinnosti. Všetko pôjde hladko: rétoricky budú Maďari podporovať euro, hoci, ako viete, nie sú v eurozóne. Budú za prijatie Chorvátska a rozšírenie Schengenu o Bulharsko a Rumunsko. Orbán sa bude zasadzovať za Podunajskú stratégiu a približovať úniu jej občanom. Pokiaľ ide o zahraničnú politiku, vo veci maďarských menšín v susedných štátoch sa bude správať zdržanlivo. Šesťmesačné predsedníctvo prebehne bez problémov.
Veď vnútropoliticky sa Orbán profiluje ostro euroskepticky.
To sa zasa vráti. Vo vláde je veľmi rutinovaný minister zahraničia, ktorý ovláda jazyky. Nemyslím si, že pritvrdia kurz. V skutočnosti môže táto vláda robiť čo chce, ale musí počítať s tým, že všetko bude pod drobnohľadom, keď do Maďarska príde toľko ministrov a novinárov.
Má zmysel zvažovať proti tomuto autoritárskemu kurzu sankcie, alebo je tu skôr poučenie z toho, ako stroskotalo izolovanie rakúskej pravicovej vlády spred desiatich rokov, že sankcie sú kontraproduktívne?
Sankciami sa momentálne nedá dosiahnuť vôbec nič, pretože politické pomery sú pre Fidesz veľmi priaznivé. Orbán by sa prezentoval ako hrdina. Skôr by bolo treba vyvíjať politický tlak a jasne povedať, že touto politikou sa Maďarsko stavia do zlej spoločnosti. Nielen mediálnym zákonom, ale vôbec odmietaním kompromisov a neochotou k dialógu. Podľa môjho názoru veľké nebezpečenstvo pre demokraciu môže nastať až po prezidentských voľbách. Ale treba jasne ukázať, že Maďarsko je predmetom pozorovania. Sankcie by v tejto fáze mohli skončiť ako bumerang, pretože táto vláda vždy hrá nacionálnou kartou. Izolácia Maďarska by tu ničomu nepomohla. No to v žiadnom prípade neznamená, že by sme mali mlčať. Treba otvorene povedať: sú hranice, ktoré nikto nesmie prekročiť.
Nemyslíte si, že stranícki kolegovia z Európskej ľudovej strany, ktorí Orbána berú pod ochranu, toto nebezpečenstvo podceňujú?
Väčšina z nich nevie, čo sa v skutočnosti v Maďarsku deje, pretože nevedia po maďarsky. Po druhé, funguje tu stranícky oportunizmus. Odkedy sa Orbán rozišiel s liberálmi a zelenými, pestuje si dobré vzťahy s konzervatívcami. No podceňuje demokratický kredit Angely Merkelovej, ktorá vyrastala v autoritárskom systéme. Myslím si, že to nebezpečenstvo sa podceňuje zo straníckej solidarity. No v tomto prípade treba zabudnúť na stranícko-politické nálepky. V Maďarsku chýba stredová sila, akou je Donald Tusk v Poľsku či Karel Schwarzenberg v Čechách.
Keď ste v Maďarsku, pripadáte si celkom bezpečne?
Ale áno. Ale na Námestí hrdinov v Budapešti by som radšej nerečnil.
Paul Lendvai (1929) je rakúsky novinár. Žije vo Viedni. Dlhoročný moderátor rakúskej verejnoprávnej televízie ORF. V slovenskom preklade mu vyšla kniha Na Čiernej listine. A túto jeseň vydal knihu Mein verspieltes Land. Ungarn im Umbruch.
Rozhovor, ktorý viedol Ralf Leonhard, vyšiel v denníku taz.