„To, čo sa stalo v Kampale, je len začiatok!“ pohrozil Abu Zubeyr, vodca al-Šabábu. Jeho organizácia priznala, že uskutočnila atentát v hlavnom meste Ugandy, pri ktorom prišlo o život vyše sedemdesiat ľudí. Všetci prišli pozerať finále Majstrovstiev sveta vo futbale. Al-Šabáb týmto atentátom znovu upozornil na svoje temné kontakty s al-Kájdou a komentátori už znovu varujú, že nefunkčné štáty predstavujú smrteľné nebezpečenstvo. Prípad Somálska a al-Šabábu však dokazuje pravý opak.
Tragická situácia
To, že Somálsko je nefunkčný štát, je neodškriepiteľný fakt. Časopis Foreign Policy nedávno vydal výročný zoznam takýchto štátov a Somálsko v ňom už po tretíkrát za sebou figuruje na prvom mieste. Krajina nemá funkčnú vládu už od roku 1992, čo je asi najdlhšie zo všetkých krajín dnešného sveta. Je to tragická situácia, no americkí politici sú zrejme presvedčení, že predstavuje najvyššie nebezpečenstvo pre štátne záujmy Spojených štátov. „Hlavnou bezpečnostnou výzvou dnešných čias je otázka, ako sa vyrovnať s takýmito roztrieštenými či nefunkčnými štátmi,“ vyhlásil americký minister obrany Robert Gates. Hillary Clintonová s jeho postojom súhlasí. Aj Condoleezza Riceová ako ministerka zahraničia videla v nefunkčných štátoch najväčšiu hrozbu pre americkú bezpečnosť a jej názor zdieľalo množstvo politológov, predstaviteľov OSN a komentátorov.
Politickú modernizáciu nemožno ako film len tak rýchlo previnúť dopredu.
Ako hlavný dôkaz pre toto ďalekosiahle tvrdenie sa, samozrejme, uvádzal Afganistan, ktorý roku 1990 upadol do chaosu a al-Kájda ho začala používať ako cvičisko pre pripravovaný útok na Ameriku. Ale prípad Afganistanu je trochu zložitejší. Taliban tam prišiel k moci vďaka podpore pakistanskej armády, ktorá dlhší čas podporovala radikálnych islamistov. Tešili sa tiež súkromnej a verejnej podpore Saudskej Arábie, pre ktorú bol Afganistan pohodlným – a dostatočne vzdialeným – smetiskom, kde sa mohla zbaviť vlastných radikálov. Dnes je hlavnou základňou al-Kájdy Pakistan. Profesor politológie Ken Menkhaus upozorňuje, že svetový terorizmus neťaží ani natoľko z nefunkčných štátov ako zo slabých štátov ako je Pakistan, kde teroristom pomáhajú určité zložky režimu a v Afganistane ostalo len malé množstvo jej členov: podľa šéfa CIA Leona Panettu je to medzi šesťdesiat až sto členov. Veď mnohé drasticky nefunkčné štáty (Mjanmarsko, Kongo, Haiti) napokon pre svet nepredstavujú výrazné teroristické ohrozenie.
Tým, že sa pokúšajú postaviť na nohy nefunkčné štáty, sa Spojené štáty zamotávajú do náročného štátotvorného procesu v krajinách, kde sú šance na úspech mizivé a riziko neželaných dôsledkov privysoké. Príkladom je práve Somálsko. Keď sa roku 1992 rozpadla vláda, Spojené štáty tam v rámci akcie OSN proti hroziacemu hladomoru vyslali vojenské jednotky, no tie sa veľmi rýchlo zamotali do miestnych bojov o moc a celá záležitosť sa skončila ponižujúcim ústupom. Asi o desať rokov neskôr z obáv pred rastúcou mocou radikálneho hnutia, zvaného Únia islamských súdov, začal Washington poskytovať finančnú podporu súperiacim somálskym frakciám a nakoniec dal tichý súhlas pre etiópsku intervenciu. Úniu islamských súdov sa na istý čas podarilo zničiť, no čoskoro sa vynorila zas v podobe oveľa radikálnejšieho ozbrojeného krídla – al-Šabábu.
Všetky dilemy
Prípad Somálska ukazuje, aký zložitý je takmer každý prístup k nefunkčným štátom. Ak Washington agresívne prenasleduje militantné skupiny, polarizuje tým politickú situáciu a dodáva energiu radikálnym silám, ktoré sa potom môžu vydávať za nacionalistov, bojujúcich proti americkému imperializmu. Ak s nimi vyjednáva, obviňujú ho, že posilňuje zástancov džihádu.
Mnohí vidia správnu odpoveď v snahe posilniť kapacitu štátu tak, aby sa zvýšila legitimita vlády a opozícia sa diskreditovala. Politickú modernizáciu však nemožno ako film len tak rýchlo previnúť dopredu a vtesnať do niekoľkých rokov to, čo na Západe trvalo celé desaťročia, ak nie storočia. Všetky tieto dilemy ako na dlani vidieť v Afganistane.
Čo teda si teda počneme so Somálskom? Bronwyn Bruton z Rady pre medzinárodné vzťahy si myslí, že najlepší prístup je takzvané „konštruktívne zbavenie sa záväzkov“. V praxi to znamená pozorne sledovať situáciu a hľadať signály skutočného svetového terorizmu – ktorých je zatiaľ málo. „Prepojenie“ al-Šabábu s al-Káidou zatiaľ podľa všetkého existuje len v rétorickej rovine.
Ak sa však stane reálnym a smrtonosným, musíme byť pripravení okamžite zasiahnuť. Nemalo by to byť až také ťažké: v Somálsku nie sú ani hory ani džungle, takže protiteroristické operácie sa tam dajú previesť relatívne ľahko. Hlavné je vyvarovať sa toho, aby sme sa aktívne zapojili do somálskej vnútornej politiky. „Máme obmedzenú kapacitu ovplyvniť udalosti v Somálsku, ovplyvniť ich pozitívne,“ hovorí Bronwyn Bruton. „Máme však takmer neobmedzenú kapacitu všetko pobabrať.“
Text vyšiel v denníku The Washington Post.