Zvláštny súd v Haagu pred týždňom odsúdil dvoch príslušníkov bosnianskosrbskej armády za genocídu, ktorej sa dopustili v Srebrenici roku 1995. Ratko Mladić, ich veliteľ, ktorého svet pokladá za strojcu tohto zločinu, je však naďalej na slobode.
Dobrá skrýša
O Ratkovi Mladićovi nepočuť od senzácie, akú vyvolali domáce videá, ktoré vlani odvysielala bosnianska televízia. Snímky neboli najnovšieho dáta, no najhľadanejší muž sveta sa na nich voľne pohybuje, hrá ping-pong, otvára šampanské, pripíja si s priateľmi, húpe na kolenách vnúča, obdivuje krásy prírody, ba aj plače na pohrebe. Napriek tomu, že v Belehrade jedna vláda za druhou už roky sľubuje, že ho v najbližšom čase zatknú a napriek intenzívne medializovaným akciám, keď televízni diváci mohli sledovať, ako zvláštne jednotky polície prehliadajú budovy, kde sa údajne skrýval, muž obvinený z genocídy za to, že v júli 1995 zorganizoval masakru asi 8 000 bosnianskych moslimov v Srebrenici je ešte stále na úteku.
Všetky príčiny, ktorými Belehrad i Washington vysvetľuje svoju nečinnosť sú len zbabelé výhovorky.
Pred dvoma rokmi, keď sa podarilo chytiť Radovana Karadžića, sa očakávalo, že teraz bude na rade Ratko Mladić. Nestalo sa. Dvaja dobre informovaní belehradskí novinári, Miloš Vasić z týždenníka Vreme a Ljubodrag Stojadinović, bývalý kolumnista denníka Politika, nedávno vo vysielaní Slobodnej Európy/Radio Liberty špekulovali, kde môže byť a kto mu poskytuje ochranu.
Obaja novinári sú presvedčení, že Ratko Mladić sa ukrýva v Belehrade. Ak sa úrady ešte stále pokúšajú vypátrať a zatknúť ho, robia to tajne. Medializované razie z predchádzajúcich rokov boli podľa nich len divadielko na uchlácholenie Európskej únie, kam by Srbsko chcelo vstúpiť. V súčasnej vláde sú ľudia, ochotní odovzdať ho Medzinárodnému trestnému tribunálu pre bývalú Juhosláviu v Haagu, nehlásia sa však k tomu verejne, pretože ich ochotu nezdieľajú nacionalistické strany, veľká časť verejnosti a príslušníci tajných služieb, ktorí majú za úlohu Ratka Mladića dolapiť. Tam, kde sa podľa všetkého práve skrýva, ho nikdy nenájdu, aj preto, že ho niekto z jeho prenasledovateľov zakaždým varuje.
Otváranie minulosti
Ani tí najspoľahlivejší profesionálni vyšetrovatelia, ktorí sú v súčasnosti na čele tajných služieb, nedokážu roztrhať zväzky medzi Ratkom Mladićom a bývalými a súčasnými príslušníkmi rozviedky, pretože všetkých spája množstvo zločinov, ktorých sa zúčastnili v krvavých rokoch Miloševićovej. Vládni predstavitelia ďalej tvrdia, že zatknutie Ratka Mladića by mohlo destabilizovať krajinu, ktorá teraz musí riešiť oveľa naliehavejšie problémy – argument, ktorý používa aj Barack Obama, keď vysveľtuje, prečo súdne nestíha zločiny predchádzajúcej vlády.
No skutočný dôvod, prečo sa USA aj Srbsko vyhýba súdnemu stíhaniu, je strach politických elít a vojenského establišmentu z otvárania minulosti. Je zaujímavé, že srbskí novinári sa o armáde – ktorá v minulosti Ratka Mladića chránila – takmer nezmienili, až na drobnú poznámku o mnohých nespokojných dôstojníkoch, ktorí podľa všetkého so svojím bývalým hrdinom sympatizujú. Všetky príčiny, ktorými Belehrad i Washington vysvetľujú svoju nečinnosť, sú v konečnom dôsledku len zbabelé výhovorky.
Podľa Miloša Vašića je možné, že Ratko Mladić zmenil výzor, no na rozdiel od Radovana Karadžića, ktorý sa prestrojil za novovekého guru a vystupoval na verejnosti bez toho, aby ho spoznali, je pravdepodobnejšie, že generál žije v ústraní ako penzista, chodí nakupovať na trh a hrá šach s rovesníkmi.
Niečo iné si myslí Ljubodrag Stojadinović . Nazdáva sa, že Ratko Mladić ako extrémny egocentrik, ktorý nikdy nedbal na nebezpečenstvo a v čase, keď bol veliteľom v Bosne sa pokladal za mesiáša, by si nikdy nezmenil meno. V posledných rokoch sa šírili fámy o tom, že dostal infarkt alebo porážku či nejakú inú neznámu chorobu, na ktorú čoskoro umrie, ale ani ani jeden z novinárov tým fámam nevieria. Nepripúšťajú ani možnosť, že by sa Ratko Mladić sám prihlásil alebo že by spáchal samovraždu. Vojakov jeho rangu málokedy trápia výčitky svedomia pre jatky, ktoré spôsobili. So skutočnou ľútosťou sa častejšie stretávame medzi radovými vojakmi.
Strácanie nádeje
Členovia vlády, ktorí chcú Ratka Mladića zatknúť, majú približnú predstavu, kde sa nachádza. Dúfajú, že verejnosť naňho časom pozabudne a že jeho zatknutie potom nevyvolá priveľký rozruch. Samozrejme, nemali by nič proti tomu, keby zomrel prirodzenou smrťou – bolo by po probléme.
No súdiac podľa toho, ako v záberoch z domácich videí prekypuje zdravím, sa to tak skoro nestane. A nezabudnime, že napriek obrovskému domácemu tlaku nepohnúť prstom, Srbsko nakoniec predsa len zatklo a odovzdalo do Haagu Miloševića, Karadžića a desiatky ďalších. Ani v prípade Mladića sa ešte nevzdávam nádeje.
Text vyšiel v magazíne The New York Review of Books.