Celý západný svet pozná bájku o cvrčkovi a mravcovi. Cvrček je lenivý a celé leto prespieva, zatiaľ čo mravec zbiera zásoby na zimu. Keď príde zima, cvrček prosí mravca o jedlo. Mravec odmietne a cvrček zomrie od hladu. Aké poučenie vyplýva z tejto bájky? Lenivosť plodí núdzu.
Priateľské vzťahy
V skutočnom živote je to však zložitejšie než v Ezopovej bájke. Dnešné mravce sú Nemci, Číňania a Japonci, zatiaľ čo cvrčky sú Američania, Briti, Gréci, Íri a Španieli. Mravce vyrábajú lákavý tovar, ktorý si cvrčky chcú kupovať. Cvrčky sa pýtajú mravcov, či by za to niečo chceli. “Nie,” odpovedajú mravce. “Vy nám nemáte čo ponúknuť, snáď len slnečné miestečko pri mori. Požičiame vám peniaze, aby ste si mohli užívať náš tovar a my zatiaľ budeme zbierať zásoby.”
Ak dlhujete banke sto dolárov, máte problém; no ak jej dlhujete stotisíc dolárov, problém má banka.
Mravce aj cvrčky sú spokojné. Opatrné a šporovlivé mravce si odkladajú nadbytočné zárobky do údajného bezpečia bánk, ktoré ich požičiavajú cvrčkom. Tie už nemusia vyrábať tovar, pretože im ho lacno dodávajú mravce. Mravce im však nepredávajú domy, nákupné centrá ani kancelárske budovy. A tak ich cvrčky budujú miesto toho, aby vyrábali iné veci. Občas si dokonca na prácu zavolajú mravce. Cvrčky zistia, že neustály prísun peňazí ženie nahor ceny pozemkov. A tak si viac požičiavajú, viac stavajú a viac míňajú.
Mravce si všimnú blahobyt, ktorý vládne v kolóniách cvrčkov, a hovoria svojim bankárom: “Požičiavajte viac cvrčkom, lebo my mravce si nechceme požičiavať.” Mravce sa viac vyznajú vo výrobe skutočných výrobkov než vo finančných produktoch. A tak cvrčky prídu na to, ako šikovne zabaliť svoje cvrčkovské pôžičky tak, aby sa z nich stali lákavé aktíva pre mravčie banky.
Nemecké mravenisko leží hneď vedľa niekoľkých malých cvrčkovských kolónií. Nemecké mravce hovoria: “Chceme mať s vami priateľské vzťahy. Čo keby sme všetci používali tie isté peniaze? Ale najprv musíte sľúbiť, že sa navždy budete správať ako mravce.” A tak cvrčky musia podstúpiť skúšku a niekoľko rokov sa správať ako mravce. Cvrčky skúšku zložia a za odmenu môžu začať používať európske peniaze.
Veľká hodnota
Istý čas sú všetci spokojní. Nemecké mravce sa kochajú v pôžičkách, ktoré poskytli cvrčkom, a cítia sa byť bohaté. A vlády v cvrčkovských kolóniách sa zatiaľ kochajú vo svojich zdravých financiách a hovoria: “Aha, veď my sa vieme lepšie držať fiskálnych pravidiel než mravce.” Mravcom je to trápne. A tak nehovoria nič na to, že v cvrčkovských kolóniách prudko stúpajú platy a ceny, čím sa ich vlastné výrobky predražujú, zatiaľ čo ťarcha úrokov sa zmenšuje, čo podporuje ďalšie pôžičky a výstavbu.
Múdre nemecké mravce trudnomyseľne varujú, že “všetko má svoje medze”. Ceny pozemkov v cvrčkovských kolóniách dosiahnu vrchol. Mravčie banky znervóznejú a pýtajú si naspäť svoje peniaze. Zadlžené cvrčky sú nútené predávať. Začnú sa reťazovité bankroty. Aj výstavba v cvrčkovských kolóniách sa zastaví a cvrčky prestanú vydávať peniaze na mravčí tovar. V cvrčkovských kolóniách i v mraveniskách začnú ubúdať pracovné príležitosti a prudko stúpať fiskálne deficity, tie najmä u cvrčkov.
Nemecké mravce si uvedomia, že ich nahromadené bohatstvo nemá veľkú hodnotu, keďže cvrčky im nemôžu poskytnúť nič, čo by potrebovali okrem lacných domov na slnku. Mravčie banky si môžu vybrať, či chcú odpísať znehodnotené dlhy alebo presvedčiť mravčie vlády, aby cvrčkovským kolóniám dali ešte viac mravčích peňazí. Mravčie vlády sa boja priznať, že dovolili svojim bankám prísť o mravčie peniaze. Dajú preto prednosť druhej možnosti, ktorú nazvú “záchranný balík”. Súčasne prikážu vládam cvrčkov, aby zvýšili dane a drasticky znížili výdavky. Teraz, hovoria im, sa už naozaj musíte správať ako mravce. V cvrčkovských kolóniách zavládne hlboká recesia. Ale cvrčky ešte stále nedokážu vyrobiť nič, čo by mravce chceli kupovať, lebo zabudli, ako sa to robí. A keďže si cvrčky už nemôžu požičiavať na to, aby si mohli kupovať tovar od mravcov, zomrú od hladu.
Nemecké mravce nakoniec odpíšu pôžičky, ktoré dali cvrčkom. Ale nepoučia sa z tejto skúsenosti a ďalej svoj tovar predávaju iným výmenou za ďalšie dlhy.
Mudrcova lekcia
V tomto šírom svete sú však aj iné mraveniská. Obzvlášť v Ázii sa to nimi priam hemží. Je tam jedno veľmi bohaté mravenisko, podobné Nemecku, ktoré sa volá Japonsko. Je tam aj jedno obrovské, ale chudobnejšie mravenisko menom Čína. Aj oni chcú zbohatnúť na predaji lacného tovaru cvrčkom a rastúcich požiadavkách od cvrčkovských kolónií. Čínske mravenisko dokonca zafixuje zahraničnú cenu svojej meny vo výške, ktorá zaistí, že ich tovar je mimoriadne lacný.
Našťastie pre Áziu, alebo aspoň zdanlivo našťastie, sa na svete vyskytuje jedna veľká a výnimočne pracovitá cvrčkovská kolónia, zvaná Amerika. Keby nie motta “Veríme v nakupovanie”, nikto by ani nezbadal, že je to cvrčkovská kolónia. Ázijské mraveniská si vytvoria podobný vzťah s Amerikou ako Nemecko so svojimi susedmi. Ázijské mravce nahromadia veľké hromady cvrčkovského dlhu a majú pocit, že sú bohaté.
Ale ďalej je to trochu inak. Keď Ameriku postihne krach, rodiny si prestanú požičiavať a vydávať peniaze, a fiskálny deficit prudko stúpne, vláda si nepovie: “Toto je nebezpečné; musíme obmedziť výdavky.” Miesto toho povie: “Musíme vydávať ešte viac, aby ekonomika ďalej fičala.” Fiskálna zadlženosť tak dosiahne obrovské rozmery.
Ázia z toho znervóznie a vodca čínskeho mraveniska povie Amerike: “My, tvoji veritelia, chceme, aby si si prestal požičiavať, rovnako ako európske cvrčky.” A vodca americkej kolónie sa len zasmeje: “My sme vás neprosili, aby ste nám toľko požičiavali. Ba dokonca sme vás varovali, že je to pochabosť. Postaráme sa, aby americké cvrčky mali prácu. Ak nám nechcete požičať peniaze, zvýšte cenu svojej meny. Potom si sami vyrobíme to, čo sme od vás kupovali a vy nám už nebudete musieť požičiavať.” A tak Amerika udelí svojim veriteľom lekciu nebohého mudrca: “Ak dlhujete banke sto dolárov, máte problém; no ak jej dlhujete stotisíc dolárov, problém má banka.”
Vodca Číňanov nechce priznať, že obrovská kopa amerického dlhu, ktorú nahromadilo jeho mravenisko, má nižšiu cenu, než za ňu zaplatil. Aj Číňania chcú ďalej vyrábať lacný tovar pre cudzincov. A tak sa Čína predsa len rozhodne kúpiť ďalšie americké dlhy. Ale po niekoľkých desaťročiach Číňania konečne povedia Američanom: “Poskytnite nám teraz tovar na výmenu za svoje dlhy.” A na to sa americké cvrčky zasmejú a okamžite znížia hodnotu zadlženosti. Hodnota mravčích úspor klesne a niektoré z nich zomrú od hladu.
Aké poučenie plynie z tejto bájky? Ak chcete nadobudnúť trvalé bohatstvo, nepožičiavajte cvrčkom.
Text vyšiel vo Financial Times.