Koniec času sľubov / Komentár

Celá Amerika diskutuje o tom, ako by Barack Obama mal zareagovať na výsledky volieb v štáte Massachusetts, ktoré boli zjavne protestom proti nemu, proti demokratickej väčšine v Kongrese a proti ich kľúčovej legislatívnej iniciatíve: reforme zdravotníctva.

Mám pre Baracka Obamu jednoduchú radu: Musí konať ako prezident, najmä ako prezident, akého nám sľuboval počas kampane.

James Bryce, britský autor, ktorý koncom 19. storočia precestoval Spojené štáty, vo svojom dodnes aktuálnom spise Americká federácia napísal, že otcovia-zakladatelia vytvorili funkciu prezidenta, ktorý z istého zásadného hľadiska pripomína britského kráča, nielen tým, že stojí na čele exekutívy, ale svojím odstupom a nadhľadom nad politickými stranami (kurzíva podľa pôvodného textu) má reprezentovať celý národ. Vďaka svojmu nezávislému postaveniu nebude musieť od Kongresu nič očakávať ani sa ničoho obávať, a bude mať voľné ruky, aby sa mohol zaoberať len a len blahobytom ľudí.

Barack Obama začal svoje prezidentské obdobie v tomto duchu. Pri riešení ekonomickej krízy sa držal zlatej strednej cesty, neposlúchol volanie ľavice po znárodnení bánk, no súčasne použil oveľa robustnejší keynesovský prístup než by si priala pravica. V zahraničnej politike ukázal svetu Ameriku v novom svetle, čím si vyslúžil pochvalu od ľudí ako James Baker či Brent Scowcroft. Z tohto širokého prezidentského záberu však trochu popustil pri schvaľovaní stimulačného balíčka a celkom sa ho vzdal v snahe reformovať americký systém zdravotníctva.

V priebehu posledných šiestich mesiacov – je tu vysoká korelácia s prudkým poklesom jeho popularity v prieskumoch verejnej mienky – sa Barack Obama správal menej ako prezident a skôr ako premiér. Neprišiel so žiadnou ďalekosiahlou prezidentskou víziou do budúcnosti. Neprivítal najlepšie riešenia problémov sužujúcich Ameriku, ktoré mu núkala ľavica i pravica. Namiesto toho sa správal ako šéf Demokratickej strany v Kongrese, pri osekávaní a okliešťovaní legislatívnych návrhov v snahe za každú cenu získať väčšinu hlasov pracoval takmer výlučne s nimi a cez nich.

Pripustil, aby hlavný legislatívny program jeho funkčného obdobia tvarovala a formulovala skupina demokratov v Kongrese, a akceptoval kostrbaté legislatívne zmeny, ktoré pri tom vznikli, a korupciu, ktorá to všetko sprevádzala.

Ak Barack Obama chce reprezentovať celý národ, mal by mať na zreteli, že podľa osemdesiatich piatich percent Američanov sú hlavným problémom zdravotníctva vysoké náklady. Pre asi pätnásť percent obyvateľov je najdôležitejšie rozšíriť prístup k zdravotnému poisteniu. Obamov zákonodarný návrh však nerieši prvý problém a sústreďuje sa najmä na ten druhý. Neobsahuje dostatočné množstvo opatrení na zníženie nákladov a namiesto toho navrhuje niekoľko nápadov, experimentov, pokusných programov, ktoré, keď sa časom rozšíria, snáď povedú k zníženiu nákladov.

Bismarck vraj raz povedal, že pozorovať legislatívny proces je ako pozorovať výrobu klobás. Zákon o zdravotnej reforme sa na klobásu mimoriadne ponáša. Obsahuje zvláštne výnimky z budúcich nákladov pre päť štátov, výnimky pre odborové zväzy, ústupky voči takmer každej záujmovej skupine v oblasti zdravotníctva a pochopiteľne v ňom niet ani stopy po reforme šialeného právneho systému – ktorý vedie k obrovskému množstvu žalôb pre zanedbanie starostlivosti – pretože advokáti sú pre demokratickú stranu nedotknuteľní. Prezidentovi zástancovia tvrdia, že sa zachoval ako realista. Keby sa priveľmi sústredil na náklady, bol by si znepriatelil tie isté sily – poisťovne, veľké farmaceutické firmy, ktoré vykoľajili pokusy o reformu zdravotníctva za Billa Clintona.

No výsledok, ktorý sotva možno nazvať reformou, pri svojom putovaní Kongresom postupne stratil podporu verejnosti. Wall Street Journal nedávno zverejnil výskum verejnej mienky, kde Baracka Obamu celkom dobre hodnotili ako vodcu krajiny. Najhoršie dopadol, keď sa respondentov pýtali, či súhlasia s jeho legislatívnymi návrhmi a či zmenil spôsob, akým funguje Washington. Inými slovami, priveľmi sa vzdialil od stredu a priveľmi sa priblížil záujmovým skupinám.

Republikáni sa rozhodli odmietnuť akúkoľvek spoluprácu s Bielym domom, ale je tiež pravda, že v otázke zdravotníctva im Barack Obama nikdy neponúkol seriózny kompromis. No bez ohľadu na to, či by boli republikánski senátori pozitívne zareagovali, keby Barack Obama bol zaujal nadstraníckejší postoj, určite by to boli ocenili nezávislí voliči, čo by výrazne zmenilo politickú atmosféru vo Washingtone. Šéf Bieleho domu Rahm Emanuel povedal, že nejde o to, aby zákon o zdravotníctve prijal výkonný výbor think-tanku Brookings Institution, ale Kongres Spojených štátov.  Skutočnosť je však taká, že legislatívny návrh, ktorý by presvedčil odborníkov, by presvedčil aj desiatky miliónov nezávislých voličov, celé obrovské pole v strede politickej scény, na ktorom sa v Amerike vyhrávajú a prehrávajú voľby. Tam, kde sa Billovi Clintonovi podarilo vybabrať s opozičníkom Newtom Gingrichom a kde si Tony Blair desať rokov udržal od tela konzervatívcov.

V otázkach zdravotníctva, energetiky, daní, prisťahovalectva, rozpočtového schodku a vo všetkom ostatnom by Barack Obama mal spraviť krok od legislatívnej politiky a vrátiť sa k úlohe prezidenta.

Mal by prísť s najlepšími návrhmi na riešenie problémov Ameriky.

Možno tým nezíska veľkú podporu republikánov, ale získa politický kapitál a moc. Len takto je možné v dlhodobej perspektíve uskutočniť veľký transformačný program. A to je presne prístup, na ktorom bola postavená jeho prezidentská kampaň.

Sľuboval, že ponúkne pomoc všetkým spoločenským skupinám, že bude zbierať najlepšie nápady a oslovovať celý národ. Amerika sa pre mňa neskladá z republikánov a demokratov, pre mňa existujú len Spojené štáty americké, vyhlásil. Barack Obama musí zmeniť kurz a vládnuť ako prezident, akým sľuboval, že bude. V takúto zmenu som ochotný veriť.

Text vyšiel v denníku The Washington Post.