Za toto sme nemrzli na námestiach a neštrngali kľúčmi. Pozrite na tú korupciu, zločinnosť, bulvár a škandály! Pozrite, koľko statočných je chudobných a koľko svíň sa váľa v peniazoch. A nehovorte, že to súvisí s našimi chybami a omylmi, s naším strachom a zbabelosťou, s našou chamtivosťou, nenásytnosťou, s naším primitivizmom. Za to sú predsa zodpovední oni, oni, oni. Tí z tribún. Gál, Kňažko, Budaj, Mikloško, Zajac, Huba. Tí, čo dookola opakovali vety o láske, pravde, lži a nenávisti. Tí, z ktorých sa predsa už každý vysmieva. Tí, ktorí od začiatku zaváľali čímsi nežiaducim. Možno intelektuálnym, možno slobodomurárskym, možno židovským, ale vždy cudzím, cudzím, strašne cudzím.
A takých nechceme. My chceme to naše, to, čomu rozumieme, my chceme V dolináááááááááááááách, Slovenskóóóóóóóóóóó. My chceme počúvať o svojej veľkosti, hrdinstve, sláve, rešpekte a uznaní.
Takí starí Slováci so Svätoplukom, to je správna téma na oslavovanie, nie nejaký november, ktorý by v nás chcel vyvolať zodpovednosť. A za čo? Že sme podpisovali spoluprácu, tlieskali červeným, nosili darčekové koše okresnovýborným súdruhom a mávali na Prvého mája? No a čo? No a čo?
Takže do tretice: no a čo, že sa pán premiér Fico k ideálom novembra 1989 nehlási? Správa sa predsa len tak, ako si želáme, aby sa správal, pretože robí to isté, čo robíme my. Chce zabudnúť.