Moc mafie sa týka aj lásky a sexu. Manželky bossov žijú podľa archaického kódexu cti. Kto ho poruší, tomu hrozí strašný osud.
Foto: Bruce Gilden / Magnum Photos
V krajine zločinu je háklivé byť ženou. Platia znetvorené pravidlá, manželské obyčaje, neporušiteľné zväzky. Tam, kde vládne mafia, sú ženy podrobené meravému, nedotknuteľnému kódexu, ktorý ich núti udržovať riskantnú rovnováhu medzi pokrokovosťou a tradíciou, medzi morálnym nátlakom a nekonečne plechovou tvárou v obchodných záležitostiach. Môžu objednávať vraždy, ale v žiadnom prípade nemôžu od svojho muža odísť alebo mu zahýbať. Môžu do vôle investovať do celého priemyselného odvetvia, ale ak je manžel za mrežami, nikdy sa nesmú namaľovať.
Počas procesov s mafiánmi vidno ženy často husto natlačené v diváckej miestnosti, obžalovaným v oceľových klietkach mávajú a posielajú vzdušné bozky. Sú to ich manželky, hoci vyzerajú ako ich matky. Dobre sa obliekať, lakovať si nechty a nosiť make-up, keď manžel sedí, znamená, že to robia pre iných. Nafarbiť si vlasy je ako priznať neveru. Žena existuje len pre muža. Bez neho je to neživá vec. Polovičná vec.
Preto sa začnú zanedbávať, len čo manžela zatknú. Je to znak vernosti, minimálne u niektorých vidieckych klanov, v častiach kalábrijskej ’Ndranghety, ale aj v niektorých rodinách Cosa Nostra na Sicílii. Naproti tomu, keď je elegantne oblečená, vyčesaná a vymaľovaná, znamená to, že manžel je nablízku a že je na slobode. On má velenie. A jeho žena to vystavuje na odiv: jej výzor je výrazom jeho moci. No často práve tie do neviditeľna neupravované manželky zatvorených bossov mávajú v zastúpení rozhodujúce slovo.
V krajine zločinu zdieľajú všetky ženy podobný osud bez ohľadu na to, či sa ich príbeh rozvíja tragicky alebo či sa im darí žiť ako tak normálny život a držať sa nad vodou. Muž a žena sa väčšinou poznajú od detstva, berú sa medzi dvadsiatkou a dvadsať päťkou. Je bežné vziať si dievča, ktoré muž pozná odmalička, je to najbezpečnejšia záruka, že je to panna.
Zato muž smie mať aj iné ženské rozptýlenie, len to musia byť cudzinky, to sa ženám v posledných rokoch podarilo presadiť: Rusky, Poľky, Rumunky, Moldavčanky – v ich očiach ženy druhej triedy, ktoré nie sú vstave založiť si rodiny, správne vychovať deti. Zato pomer s Taliankou, či dokonca ženou z vlastnej dediny by všetko rozbil a zasluhuje si trest.
“Nikdy neležať pod ženou,” znie pravidlo mafiánskeho života.
Vo výchove je sexualita určujúcim prvkom. Pravidlo znie: “Nikdy pod ženou.” Kto je pri sexe dolu, je už aj pod papučou. “Nikdy orálny sex.” Orálne ukájať sa môže muž, to je v poriadku, ak to robí žena, je to “psie”. “Nikdy sa nestaň psom,” znie ďalšie pravidlo, ktorého sa dodnes drží aj mladá generácia. Mimo Talianska vládnu ešte prísnejšie zákony.
Napríklad, vplyvná jamajská mafia Yardie, ktorá okrem Kingstonu pôsobí aj v mnohých štvrtiach Londýna a New Yorku: orálny sex je zásadne zakázaný, rovnako ako análny. To všetko sa odsudzuje ako špinavé, buzerantské. Sex musí mať silu, mužskosť a hlavne čistotu. Bez bozkov. Jazyk potrebujeme na pitie, na nič iné ho pravý muž nevyťahuje.
Prívrženci klanu sú priam posadnutí dokazovaním svojej mužskosti, a tak sa prísne dodržiavanie tohto sexuálneho kódexu stáva rituálnou demonštráciou ich moci. Platí takmer vo všetkých výsostných územiach ’Ndranghety, Camorry (Neapol), Mafie a Sacra corona unita a nesporne je to viac ako púha indícia šovinistickej kultúry. Sotva môže byť niečo výraznejšie, ako všadeprítomnosť železných pravidiel poslušnosti, teritoriálnej moci a vôbec moci. Je to panovanie nad životom a smrťou, spočívajúce v zabíjaní a v tom, že zabijú vás. Beda tomu, kto si myslí, že ho môže obísť.
Kontrola nad pohlavným životom pritom zohráva fundamentálnu rolu. Ešte aj pri flirtovaní značkujete revír. Keď sa približujete k žene, riskujete, že sa dostanete na nepriateľské územie. V deväťdesiatom štvrtom si Antonio Magliulo z Casal di Principe trúfol začať s dievčaťom, ktoré bol bolo švagrinou jedného muža z klanu Casalesiovcov a s iným príslušníkom tohto klanu zasnúbené. Magliulo obsýpal mladú ženu darčekmi, a keďže zjavne tušil, že na život so svojím nastávajúcim sa neteší, neustával: jedna pozornosť na svätého Valentína pralinky, na Vianoce koláčiky, v pracovné dni sa u nej vždy zastavil v práci.
V jeden letný deň si ho niekoľko mužov z Calesiovského klanu pozvalo na pohovor. Nestihol povedať ani slovo, dostal po hlave obuškom napichaným ihlami, zviazali ho a začali mu pchať do úst a do nosa piesok. Čím viac ho prehĺtal, keď sa snažil nadýchnuť, tým viac mu ho tam tlačili. Kaša zo slín a piesku mu nakoniec zabetónovala hrdlo a on sa zadusil. Popravili ho, pretože sa motal okolo dievčaťa, ktoré bolo spriaznené a už zasnúbené s jedným z vedúcich mužov klanu.
Vdova musí zostať sedem rokov sama.
Flirtovať, stretávať sa, stráviť spolu noc znamená stres, riziko, zodpovednosť. Valentino Galati mal devätnásť rokov, keď 26. decembra 2006 vo Filadelfii, v provincii Vibo Valentia, zmizol. Valentino mal blízko k miestnemu rodinnému klanu menom ’Ndrina. Vstúpil do ’Ndranghety a pracoval pre bossa Rocca Anella. Keď tento boss skončil vo väzení za organizované vydieračstvo (pri stavbe menšieho železničného úseku mu každá zúčastnená firma musela zaplatiť po 50 euro za kilometer), bola jeho žena Angela Bartucca odkázaná na podporu’Ndriny. Nakupovať, upratovať, vodiť deti do školy – najčastejšie sa obracala o pomoc k Valentinovi.
Tak sa ticho a spontánne vyvinul medzi nimi vzťah. Valentina nevyhnutne čakal trest, a keď jedného dňa zmizol, akoby ho prehltla zem, nikto v dedine sa nečudoval. Mal románik so ženou bossa, musel teda zaplatiť životom. V novinách ukazovali
Angelu Bartucca ako femme fatale, takú zvodnú, takú podmanivú, že zatienila aj strach zo smrti. Ženu, ktorej láska sa rovná rozsudku smrti. Vôbec tak nevyzerala. Na fotografii bolo milé dievča, ktorá sa previnilo len tým, že si chcelo trošku užiť život.
Keď je muž za mrežami, znamená to pre mafiánske ženy totálnu zdržanlivosť. Len ak ide o staršieho bossa a mladú manželku, a trest je dlhoročný, môže sa jej dovoliť vziať si čosi ako náhradníka. Najlepšie dedinského farára, alebo, ak ten nie je k dispozícii, brata, bratanca alebo nejakého príbuzného. Nikdy člena klanu, ktorý nie je v pokrvnom vzťahu a ktorému by ten pomer mohol stúpnuť do hlavy tak, že by chcel manžela vyhodiť zo sedla.
Mnoho žien, aj celkom mladých, chodí len v čiernom, takmer ustavične. Trúchlia za zavraždeným manželom. Trúchlia za zavraždeným bratom, synovcom, susedom. Trúchlia, pretože bol zavraždený syn kolegyne v práci, syn vzdialeného príbuzného. Vždy je dôvod trúchliť. Pod čiernou nosia červenú. Staré ženy nosili červené podväzkové pásy, aby im pripomínali krv, ktorá musí byť pomstená, mladé červenú spodnú bielizeň. Je to permanentná pripomienka krvi, ktorá je v bolesti stále živá, a čierna tú hrozivo intímnu farbu pomsty necháva zasvietiť ešte výraznejšie.
Ovdovieť v krajine zločinu znamená takmer úplne stratiť ženskú identitu a existovať už len ako matka. Ak sa chce vdova vydať znovu, potrebuje na to povolenie synov. Smie sa vydať len muža, ktorý bol v rámci mafiánskej hierarchie prinajmenšom rovnocenný nebohému, a aj to len po siedmich rokoch sexuálnej zdržanlivosti a prísneho dodržiavania smútku.
Vdovské obdobie zodpovedá času, ktorý duša podľa vidieckej viery potrebuje na cestu na druhý svet. Čaká sa, kým tam dorazí, aby sa nemusela dívať, ako ju manželka „podvádza“ s iným. Charizmatický boss zo San Cipriano d’Aversa, Antonio Bardellino, chcel oslobodiť vdovy od týchto stredovekých tlakov a vnucovanej bolesti. Hovorieval: “Do raja potrebujete sedem rokov, ale my predsa chceme inam, a tam to je oveľa rýchlejšie, stačí jedna noc.” Ale Bardellina potom zavraždili, k moci sa dostal klan Schiavone, a zasa zavládli staré pravidlá.
V auguste 1993 pristihli s milencom Paolu Stroffolino. Bola to manželka vplyvného bossa Alberta Beneduceho, jedného z prvých, ktorý začali zásobovať pobrežie okolo Caserty heroínom a koksom. Keď ho zavraždili, nedodržala sedemročný smútok. Klan sa rozhodol, že jej uvoľnené mravy neprejdú. Na potrestanie určili blízkeho priateľa. Pod zámienkou, že pôjdu ochutnať prvú letnú mozarellu, vlákal párik do Villa Literno. Popravil ich spoločne obidvoch výstrelmi do hlavy. Mŕtvoly potom zhodil do hlbokej studne. Vdova po bossovi je nedotknuteľná, ale keď ju poškvrní iný muž, jej status už neplatí. Korunní svedkovia na súde vypovedali: “U nás je to horšie ako vraždiť. Lepšie, keď ženu bossa zabijú. Potom je aspoň šanca, že dostanete milosť, ale ak s ňou spíte, ste mŕtvola.”
Milovať sa, spať s niekým, bozkávať sa, usmievať sa na seba, držať sa za ruky, zvádzať ženu či dať sa zviesť od nej, môže byť fatálny krok. Ten najnebezpečnejší vôbec. Posledný. Kde je neúprosnosť zákonom, za city a vášne, ktoré sa nedržia pravidiel, sa platí smrťou skôr než za čokoľvek iné.