V súvislosti s narastajúcim napätím okolo vývoja v Gaze, organizujú propalestínski aktivisti v mnohých európskych mestách demonštrácie. Trinásteho júla pochodovalo na námestí Bastily asi 10 tisíc ľudí. Na konci akcie zaútočilo niekoľko desiatok mladíkov na synagógu Don Isaac Abravanel v rue de la Roquette, kde práve prebiehalo pietné stretnutie za troch zavraždených izraelských študentov ješivy. Veriaci zostali uväznení vo vnútri, kým polícia vytláčala demonštrantov z miesta.
Foto: Aline Lebail-Kremer.
Takže v Paríži sa našli túto nedeľu tisícky mužov a žien, ktorí si pod pláštikom obrany Palestíny znovu raz prišli vytrieskať židov.
Tým tupcom kombinovaným so sviňami alebo naopak by som rád pripomenul, že miešať dokopy Izraelčanov a židov a odsudzovať ich v jednej kope, predstavuje jeden zo samotných princípov antisemitizmu, ktorý je podľa francúzskych zákonov trestný.
Neviem si predstaviť pobúrenie, ani solidaritu – nech by šlo o čokoľvek – ktorá by mohla ani nie legitimizovať, ale aspoň ospravedlniť toto pogromistické gesto, tú hrozbu násilného vniknutia do synagógy počas obradu.
Tým z nich – ak tam takí boli – ktorým skutočne šlo o vec Gazy a ktorí pochodovali s transparentmi pripomínajúcimi desiatky nevinných zabitých od začiatku izraelskej protiofenzívy, by bolo treba položiť krutú otázku, prečo nikdy nie sú v uliciach, v tých istých uliciach Paríža, prečo tam nikdy nie sú, keď treba oplakať nie desiatky, ale desiatky tisíc iných nevinných, zabitých a zabíjaných za posledných tri a pol roka v Sýrii. Zistíte však, že za tieto desiatky žien, detí, starcov, skrátka civilných obyvateľov, z ktorých, ak by sa zločinecký postup Hamasu nezastaví, môžu byť stovky, môže nie jeden, ale dvaja vinníci: pilot, ktorý videl vo dvore domu schovanú rampu, z ktorej sa odpaľujú iránske rakety, a omylom zasiahol susedný dom, ale aj tie cynické monštrá, ktoré po slovách pilota, že ide strieľať a že obyvatelia sa majú odísť alebo ísť do krytu, odpovedajú nikto nech sa nepohne, všetci nech ostanú tam, kde sú, aby 10, 100 mučeníkov ponúklo svoju krv svätej veci, zničeniu Židovského štátu.
A tým ďalším, tým, čo si myslia, že tieto vášne sú pravdepodobne následkom rovnakej horúčky na obidvoch stranách, médiám, ktoré neustále pripomínajú spletenec izraelskej agresie či väzenia, ktorým je teraz Gaza, alebo špirálu násilia a pômst, ktoré živia túto nekonečnú vojnu, namietnem:
1. že nejde o agresiu, ale o protiútok Izraela zoči-voči dažďu rakiet, ktoré znovu padajú na izraelské mestá a žiadny štát na svete by niečo také dlhšie netoleroval;
2. že Gaza je naozaj čosi ako väzenie, ale že Izraelčania ho pred necelými desiatimi rokmi evakuovali, takže sotva môžu byť jeho žalárnikmi. Hamas sa správa k jeho obyvateľom ako k rukojemníkom. Hamasu by totiž stačilo povedať len slovo, vlastne len zdvihnúť ruku, a zlý sen by sa mohol skončiť. Pokračuje však v tomto zločinnom šialenstve.
3. že medzi násilím a pomstami, ktoré nám médiá prezentujú ako symetrické, medzi vrahom troch mladistvých Židov, ktorých telá sa našli pri Hebrone, a vrahom mladého Palestínčana upáleného zaživa o dva dni neskôr barbarským gangom, ktorý neuveriteľne pošpinil ideály Izraela, je rozdiel, ktorý – a to je hrozné – nemení nič na zármutku štyroch rodín, ale pre tých, čo majú možnosť, a teda aj povinnosť zachovať chladnú hlavu, mení všetko: izraelské súdy, izraelské morálne a politické autority sú z tohto druhého zločinu zdesené, bez výhrad ho odsúdili a bez meškania vypátrali a pohnali na zodpovednosť páchateľov. Pokiaľ ide o ten prvý zločin, páchatelia sú slobodní, a museli by sme veľmi nastražiť uši, aby sme zachytili čo len slovko odsúdenia v palestínskych radoch. Zato bolo počuť vetu Cháleda Mechaala, šéfa exilového Hamasu, ktorý zablahoželal rukám, ktoré uniesli troch mladých ľudí brutálne prekvalifikovaných na židovských osadníkov.
Pochybujem, že tieto námietky môžu nejako zapôsobiť na džihádistov z nedele, stále tých istých. Jedného dňa začnú hovoriť, že sa im tu zakazuje smiať sa s Dieudonném; potom, že sa im bráni vzdávať úctu Mohamedovi Merahovi; a na ďalší deň budú žiadať, aby sa francúzska diplomacia ako jeden muž postavila za pobúrených pro-hamasistov.
A pokiaľ ide o zvyšok Francúzska, o ženy a mužov dobrej vôle, ktorí neopustili sen o tom, že raz uvidíme túto zem konečne rozdelenú, bol by som hrozne rád, keby prelomili ten kruh dezinformácií a myšlienkovej pohodlnosti! Nie, medzi Izraelom a Hamasom nie sú krivdy rozdelené rovnomerne. Áno, Hamas je fašiticko-islamistická organizácia, od ktorej by bolo treba oslobodiť aj obyvateľov Gazy. Zaslúžia si lepší osud než byť ľudskými štítmi.
Národy tohto regiónu, všetky jeho národy, sú unavené z vojny a reťaze hrôz: dajme šancu mieru.
