Otázka civilizácie / Sĺpček

Foto: Emilio Morenatti / Associated Press

Foto: Emilio Morenatti / Associated Press

Na svete rastie počet krajín, ktoré sa rozhodujú pre liberalizáciu obchodu s drogami a depenalizáciu ich užívania. Tendencia je posielať toxikomanov na odvykacie kúry, a nie do väzenia. Lenže talianska vláda ide opačným smerom.

Jordi Évole je španielsky novinár, moderátor jedného z najsledovanejších programov v Španielsku. Jeho relácia sa volá Salvados a v krajine, ktorá prežíva hlbokú ekonomickú krízu, sa stala akýmsi kompasom na orientáciu v každodennom živote.

V nedeľu 16. marca bolo kľúčovým slovom relácie Salvados DROGY, lebo témou vysielania bol obchod s narkotikami a úloha, ktorú má Španielsko ako vstupná brána pre drogy pochádzajúce z Južnej Ameriky. Niekoľko dní predtým sme nakrútili s Jordim Évolem na túto tému interview. Bol to trochu beh cez prekážky, pretože nie je jednoduché vysvetliť v krajine, ktorá nie je tvojou vlasťou, podstatu  fenoménu, ktorá sa jej týka. Ako môžeš povedať, že Španielsko je vstupnou bránou obchodu s drogami a že španielske banky drží nad vodou kapitál zo zločinu? Ako je možné, že o týchto témach vieš viac než my, ktorí tu žijeme?

Obával som sa, že moje slová vyvolajú rovnako rozhorčené reakcie ako boli v tej časti Talianska, ktorá nechce uveriť, že mafia je už rozlezená úplne všade. Ale nestalo sa to. Sledoval som priamy prenos cez Twitter a reakcie ľudí boli neuveriteľné. Najviac ma však prekvapilo, že moje meno sa dostalo medzi španielske trend topic a toto značí len jediné: téma, o ktorej sme sa rozprávali, zaplnila prázdno, poskytla odpovede, a tým, ktorí mali trpezlivosť sledovať vysielanie až do konca, vysvetlila, ako je možné, že v Španielsku existuje poklad, o ktorom sa všeobecne vie, ktorý možno aj vidieť a dotknúť sa ho, ale z ktorého nemôže profitovať nikto okrem drogových dílerov, teda okrem priamo zainteresovaných. Na toto existuje len jediná možná odpoveď: legalizácia drog.

Ibaže základný problém, znižujúci hodnotu akejkoľvek diskusie na túto tému je, že napriek úsiliu prekonať nesmierne komplikované morálne otázky, ktoré kladie, sa pokúša dať jej utilitaristický rez, čo nevyhnutne otvára ďalšie a ďalšie nevyriešené otázky. Skúsim to povedať inak: legalizácia drog, ale aj – ako nedávno po prvý raz navrhla Organizácia spojených národov – depenalizácia ich užívania by mala ako okamžitý účinok uvoľnenie preplnených väzníc, čo v Taliansku už dosahuje apokalyptické rozmery.

No tu sa otvára ďalšia diskusia, pri ktorej žiaľbohu vždy prevažujú zovšeobecňovania, alebo ešte horšie, zjednodušovania. K vyjadreniam typu ten, kto sa ocitol vo väzení, je tam preto, alebo urobil chybu alebo väznice nie sú štvorhviezdičkové hotely, viac hádam netreba dodávať. No základná otázka je iná. Kto berie drogy, nie je kriminálnik, ale človek, ktorý žije v nepohode: lieči sa to podľa miery závislosti. Okrem toho, ak si preštudujeme prohibicionistické politické opatrenia, ktoré boli doteraz uvedené do praxe, vidíme, že sa jasne ukázala ich zbytočnosť, alebo ešte horšie, ich zničujúci dopad. Svetová tendencia je nepochybne posun smerom k depenalizácii a k legitimizácii drog. Deje sa tak všade, od Kanady po Austráliu, od Brazílie po Čile. A končí sa to Uruguayom, ktorý v tomto smere tvorí predvoj.

Svetová tendencia je takáto, no zatiaľ v Taliansku ministerka zdravotníctva Beatrice Lorenzinová dekrétom znova nastoľuje – sťažujúc sa na legislatívnu dieru, ktorú nevie vyriešiť  inak – tabuľky omamných látok podľa tzv. zákona Fini-Giovanardiho, ktorý len pred niekoľkými týždňami zamietol Najvyšší súd. Myslím si, že je namieste otázka, koho reprezentuje táto ministerka, čie záujmy obhajuje, keďže sa evidentne nestará o nás občanov. A predovšetkým by som si želal, aby jej pôsobenie v súčasnej vláde bolo revidované pri príležitosti nastávajúcich volieb do Európskeho parlamentu, keď jej strana pravdepodobne utrpí istú redukciu.

Nemôžeme si dovoliť, aby Taliansko kráčalo opačným smerom ako zvyšok sveta. Nemôžeme si dovoliť obrátiť sa chrbtom k desiatkam rokov vedeckých výskumov, histórie, progresu, k modernosti, k občianskym a ľudským právam. Áno, toto je totiž otázka civilizácie.

Text vyšiel v týždenníku L’Espresso.