Foto: David Hurn / Magnum Photos
“Koľkí ľudia v Bostone pred dvomi týždňami asi ľutovali, že nemajú pušku?“ opýtal sa začiatkom mája Wayne LaPierre, predseda Amerického zväzu držiteľov strelných zbraní (National Rifle Association, NRA) uchvátených účastníkov zjazdu NRA v Houstone. Obrovská sála, plná fanúšikov strelných zbraní, ktorí si hovoria “najväčšia armáda slobody, jej najväčšia a najžiarivejšia nádej” nadšeným potleskom ocenila, že im pomohol pochopiť, že všetko mohlo dopadnúť inak, keby štyri milióny Bostončanov a všetci maratónski bežci boli vyzbrojení, vytasili zbrane a začali strieľať akonáhle sa ozval prvý výbuch. “Koľkí Američania si teraz kladú túto otázku života a smrti?” kričal Wayne LaPierre.
A každý, kto vám bude tvrdiť, že sme bezpečnejší, čím viac vlastníme zbrane, chce buď zarobiť na mŕtvych deťoch alebo žije vo svete ilúzií.
Nezdalo sa, že by im zvlášť záležalo na tom, na koho asi tak mali strieľať v tej chvíli a počas nasledujúcich troch dní, keď prebiehalo pátranie po nepostihnuteľných atentátnikoch. Náladu im prudko pozdvihla nádej, že obyvatelia Bostonu a ďalších amerických miest, ktorým sa obvykle protiví predstava dlhých radov na výstavách pušiek a ktorí s podozrením pozerajú na tých, čo skladujú množstvá strelných zbraní, možno konečne prídu k rozumu a vyzbroja sa až po zuby. Jeden rečník za druhým hlásal, že najväčšou zásluhou našich Otcov zakladateľov bolo právo nosiť zbraň, v porovnaní s ktorým sú všetky ostatné práva zaručené Ústavou druhotné. LaPierre vysvetľuje dejiny a zámer Druhého dovetku k ústave takto: náš rodokmeň tvoria vlastenci, ktorí sa zbavili vlády Kráľa Georgea, aby mohli žiť ako slobodní ľudia. A táto sloboda žije predovšetkým vďaka právu vlastniť zbrane a brániť seba, svoje rodiny a národ, zakotvenému v Druhom dovetku. Bez tejto slobody nemáme ani štipku slobody… Čoraz väčšie množstvo Američanov chápe princíp Druhého dovetku, ktorý nám umožňuje prevziať zodpovednosť za svoju vlastnú bezpečnosť, obranu a prežitie. Predstavte si, že žijete vo veľkom urbanistickom celku, kde zákonom povolené vlastníctvo zbraní podlieha prísnej regulácii a kde vás od neho neustále odrádzajú. Predstavte si, že vás zobudí telefonát z polície, ktorá vás varuje, že vonku sa odohráva teroristický akt a prikazuje vám ostať doma. Hovorím, samozrejme, o Bostone. Mesto, kde občanov uväznili za zamknutými dverami ich domovov, zatiaľ čo vonku sa potulovali teroristi s bombami a puškami. Vystrašení občania sa museli ukrývať doma bez akejkoľvek možnosti ubrániť seba a svoje rodiny pred hrozbou, ktorá sa mohla prevaliť cez prah ich dverí. Zabudnite na tiesňovú linku 911. Hlavne, že máte dobrú strelnú zbraň, vďaka ktorej premôžete všetkých zloduchov a v prípade potreby aj policajtov a “gaunerov v okovaných čižmách”, ako sa v kruhoch NRA hovorí príslušníkom FBI, keby sa náhodou pokúsili vlámať do vášho domu a zhabať váš arzenál. Vo svojom prejave, prirodzene, ani slovom nespomenul, kto v skutočnosti pomohol identifikovať dvoch teroristov, neskôr jedného z nich zastrelil a druhého zatkol.
LaPierre a jeho prívrženci vychádzajú z premisy, že čím viac pušiek človek vlastní, tým je bezpečnejší je on i jeho rodina, a v ich predstavách by Amerika mala byť krajinou, kde zákonnosť presadzujú naši susedia ako samozvaní strážcovia zákona. Vzhľadom na to, že v Spojených štátoch strelné zbrane každú hodinu každého dňa zabijú aspoň troch ľudí a zrania ďalších sedem, ak bude možné kúpiť si pušku rovnako ľahko ako žuvačku či cukríky, nielenže sa tým nezvýši naša bezpečnosť, ale naopak, priblíži sa chvíľa, keď sa celkom prestaneme ponášať na občiansku spoločnosť a prepadneme barbarstvu.
Všetky presvedčivo znejúce argumenty o tom, že Druhý dovetok nám dáva právo vyzbrojiť sa – nielen loveckými puškami, ale aj vojenskými vražednými zbraňami či dokonca dutými nábojmi, ktoré aj v čase vojny zakazuje Ženevská konvencia a dokonca už aj Hágska dohoda z roku 1899 – už pred vyše dvadsiatimi rokmi vyvrátil bývalý predseda Najvyššieho súdu Warren Burger, konzervatívny republikán, ktorý ich nazval “jedným z najväčších podvodov, opakujem slovo ‚podvod‘ akého sa za môjho života na americkej verejnosti dopustili záujmové skupiny”. Reči o tom, že nám prislúcha právo nosiť zbraň napriek tomu berú vážne milióny Američanov a naše médiá, ktoré im buď veria alebo predstierajú, že veria, že sú prejavom zásadovej a úprimnej snahy charakterných mužov a žien brániť slobody, ktoré nám zanechali Otcovia zakladatelia.
Pritom je to absolútna nepravda. Stačí sa trochu zamyslieť nad vplyvom NRA a ďalších lobistických skupín, aby bolo jasné, že im ide predovšetkým o to, aby sa zvýšil obrat 1200 amerických výrobcov strelných zbraní. Aj poloidiot by mal pochopiť, že pušky nevyrábajú slobodymilovní vlastenci, ale ľudia, pre ktorých osobný zisk prevažuje nad verejným blahom. Preto sú proti preverovaniu záujemcov o kúpu zbraní, ktorých sa dožaduje 90 percent Američanov. Ich zárobky by klesli, keby zločinci a duševne chorí ľudia nemohli kupovať strelné zbrane. Výrobcovia vedia, že predaj zbraní stúpa a ich pokladnice sa plnia zakaždým, keď sa v správach hovorí o ďalšom masovom strieľaní, a preto si najímajú šarlatánov ako je LaPierre, aby apelovali na strach, nenávisť a neinformovanosť naivných Američanov a zabránili obmedzeniam. Niektorí poslanci v kongrese zachádzajú dokonca ešte ďalej ako on: senátor Rand Paul nedávno varoval svojich voličov, že “Obama a jeho protipuškoví kamoši” plánujú spolu s OSN tajné “spiknutie proti Ústave”. To, že v Kongrese nedávno neprešiel návrh skromnej úpravy zákona o preverovaní záujemcov o kúpu zbraní nám pripomenulo, že dnes má v Spojených štátoch prianie výrobcov strelných zbraní prednosť pred tým, čo si prajú občania.
Jediná prekážka neobmedzeného šírenia zbraní v súkromných rukách, akú si viem predstaviť, je čoraz väčšie zasahovanie štátu do nášho súkromia. A keďže už neexistujú žiadne právne ani technologické prekážky, ktoré by našej vláde zabránili odpočúvať naše telefonáty, otvárať maily a sledovať naše pohyby, možno jedného dňa bude schopná monitorovať 310 miliónov strelných zbraní, ktoré sú už v obehu a množstvo ďalších, ktoré sa doň ešte dostanú?
Netreba byť prorokom na to, aby človek predpovedal, že skôr či neskôr sa v našej krajine, ktorá je už beztak dosť polarizovaná, niektoré z týchto zbraní začnú používať aj na riešenie politických rozporov. Ako človek, ktorý ako si ako šesťročný zvykol na zvuk výstrelov, výbuchov a výkrikov a na pohľad na mŕtvych a ranených za Druhej svetovej vojny, počas nemeckej okupácie a občianskej vojny v Juhoslávii, som sa veľmi skoro naučil, že prvotným účelom zbraní je zabíjať ľudí. A každý, kto vám bude tvrdiť, že sme bezpečnejší, čím viac ich vlastníme, chce buď zarobiť na mŕtvych deťoch alebo žije vo svete ilúzií.