Etgar Keret sa v Oknách do sveta pozerá na Tel Aviv.
Kresba: Matteo Pericoli
Najkrajšie miesto, aké som kedy mal na písanie bola kolónia MacDowell*. Mal som tam izbu, obkolesenú nádherným zasneženým lesom a z okna som často videl srnky. Počas môjho pobytu ma raz prišiel navštíviť priateľ. Po jednom pive povedal: Si tu obklopený takou krásou, ale podľa uhlu, v akom stojí tvoj počítač vidím, že pri písaní vidíš len na záchod. Prečo?
Odpoveď bola jednoduchá. Keď píšem, vidím okolo seba len krajinu svojho príbehu. Pohľad na skutočnú krajinu vychutnávam, až dopíšem. Doma mám vždy na písanie vyhradené jedno z najmenej žiadúcich miest Keretovského bytu, miesto, s ktorým sa uspokojí len človek, zaneprázdnený písaním. Momentálne je to malý kovový stolík, umiestnený medzi obývačkou a kuchyňou. Keď prestanem písať, do oka mi padne krásny majestátny strom na druhej strane ulice, ktorý vraj pred šesťdesiatimi rokmi zasadil jeden z najlepších izraelských detských básnikov, a radostný brajgel hračiek, ktoré deň predtým môj syn nechal na balkóne, to všetko však zaznamenám len na chvíľku. Väčšinu času vidím len moje príbehy, v ktorých obyčajne vládne ešte väčší neporiadok než na našom balkóne.
*MacDowell – umelecká kolónia v štáte New Hampshire, USA. Založila ju klaviristka Marian MacDowell roku 1908 na farme, kde žila so svojím manželom, skladateľom Edwardom MacDowellom. Kolónia od svojho založenia dala možnosť tvorivého pobytu vyše 6 000 umelcom, ku ktorým patria napríklad Leonard Bernstein, Thornton Wilder, Aaron Copland, Milton Avery, James Baldwin, Spalding Gray či Alice Walker, Alice Sebold, Jonathan Franzen, Michael Chabon, Suzan-Lori Parks, Meredith Monk a mnohí ďalší.