Foto: Getty Images
Je to už neodškriepiteľné: Maďarsko prestalo byť demokraciou.
Prezident János Áder práve podpísal vykonávací dekrét najnovších ústavných reforiem, ktoré prevalcovali zbytok protivládnej opozície.
Konkrétne to znamená, že Ústavný súd sa už nesmie vyjadrovať k obsahu zákonov, ani sa odvolávať na vlastné precedenčné právo, čo ho zbavuje takmer akejkoľvek kontrolnej moci nad zákonodarnou a výkonnou mocou.
Toto bezohľadné odbúravanie demokracie a jej hodnôt, ktoré sa začalo drvivým víťazstvom Fideszu vo voľbách roku 2010, prebieha už celé mesiace pred očami celého sveta.
Sme svedkami jasného a neustávajúceho útoku: od paralyzujúcich obmedzení slobody tlače, politizácie vedenia Centrálnej banky, rozšírenia ústavy o odkazy na kresťanské náboženské dedičstvo a spoločenskú užitočnosť jednotlivcov, ako základného predpokladu pre presadzovanie sociálnych práv, cez škrtnutie slova republika z definície politického systému krajiny v tejto ústave až po odsúdenie homosexuality, kriminalizáciu bezdomovcov, útoky na práva žien, beztrestnosť pre páchateľov rasistických vrážd, stupňovanie jedovatého antisemitizmu…
Pred niekoľkými dňami premiér Viktor Orbán udelil oficiálne štátne vyznamenania trom krajne pravicovým osobnostiam: novinárovi Ferencovi Szaniszlóovi, známemu svojimi nenávistnými tirádami proti Židom a Rómom, ktorých prirovnáva k opiciam; antisemitskému archeológovi Kornelovi Bakaymu, ktorý obviňuje Židov z toho, že v stredoveku organizovali obchod s otrokmi; a umelcovi Jánosovi Petrásovi, ktorý sa hrdo hlási k strane Jobbik a jej polovojenskej domobrane, zodpovednej za niekoľko rasistických vrážd Rómov a dedičky pronacistických Šípových krížov, ktoré počas Druhej svetovej vojny organizovali vyhladzovanie Židov a Rómov.
Tento politický úpadok je pre nás desivou historickou a politickou lekciou. V 20. storočí bola zastupiteľská demokracia vystavená útokom dvoch najhorších totalitárskych režimov storočia, fašizmu a komunizmu. Európska únia a priveľa jej občanov a politických predstaviteľov sa teraz ľahostajne prizerá, ako sa v 21. storočí demokracia v srdci Európy ocitá pod paľbou protieurópskeho, nacionalistického, rasistického a antisemitického populizmu.
Štádium hrozby však Maďarsko prekonalo už dávno.
Európska únia, posadnutá ekonomickými a finančnými otázkami a ľahostajná voči svojim základným hodnotám ako sloboda, rovnosť, mier a spravodlivosť, sa vzdala boja za presadzovanie či len udržiavanie demokracie ako politického systému svojich členských krajín.
Maďarsko na rozdiel od, napríklad, Putinovho Ruska, nie je svetová veľmoc, takže toto zanedbanie povinnosti nemožno ospravedlniť reálnou politikou. Keďže Maďarsko je do značnej miery závislé na európskych subvenciách a podpore a keďže EÚ už v Grécku hrozivo predviedla ukážku extrémnej politizácie finančnej podpory, nemôže sa odvolávať ani na údajný nedostatok manévrovacieho priestoru.
Základná príčina je, žiaľ, rovnako jednoduchá ako znepokojujúca: je to nedostatočná oddanosť zastupiteľskej demokracii ako politickému systému zo strany európskych občanov a politických elít.
Preto sa Viktor Orbán od chvíle, keď roku 2010 znovu vyhral voľby, teší neustálej podpore mnohých európskych politikov, predovšetkým z radov vlastnej politickej rodiny; z rovnakého dôvodu Európska komisia zatiaľ nevyužila žiaden z nástrojov na presadenie základných hodnôt EÚ, hoci ich má k dispozícii veľké množstvo.
Komisia, parlament a Rada Európy môžu napríklad voči svojim členským štátom spoločne uplatniť opatrenia, vyplývajúce z článku 7 Dohovoru EÚ, ktoré zaviedla Amsterdamská dohoda roku 1997 a ktoré majú zabrániť tomu, aby ktorákoľvek členská krajina EÚ podnikla kroky, ohrozujúce demokraciu. Článok 7 im dáva možnosť zbaviť členskú krajinu Rady hlasovacieho práva v prípade, že hrozí porušenie spoločných hodnôt.
Štádium hrozby však Maďarsko prekonalo už dávno. EÚ by mala podniknúť kroky, ktoré umožňuje článok 7, aby dokázala, že je naďalej pripravená brániť demokraciu a svoje základné hodnoty.
Rovnako jednoznačne sa aj európska občianska spoločnosť musí postaviť na obranu maďarských demokratov, ktorí odvážne bojujú doma. Ak EÚ a občianska spoločnosť nezaujmú rozhodné stanovisko, aké si závažnosť tejto situácie vyžaduje, čaká nás postupný úpadok demokracie nielen v Maďarsku, ale čoskoro aj v iných krajinách.
Nič si nenahovárajme: ide o podstatu európskeho projektu a schopnosť Európy uchovať si našu spoločnú a najvzácnejšiu vymoženosť: demokraciu. V posledných desaťročiach sme sa nikdy neocitli pred tak jasnou voľbou medzi barbarstvom a demokraciou.
Musíme sa jednoznačne vysloviť za Európu a demokraciu.