Rudolf Chmel prosí, aby sa nijaké slovenské rozhodnutia k návrhu zákona o dvojakom občianstve nerobili pred slovenskými voľbami.
Problematický návrh zákona o dvojakom občianstve, o ktorom bude rokovať maďarský parlament, Maďarom v susedných štátoch komplikuje ich spolužitie s Nemaďarmi. Reakcia slovenských vládnych kruhov naň je však neprimeraná, miestami hysterická, miestami zakomplexovaná, a bezpochyby účelová. Jej zjavným cieľom je prekryť všetky ostatné témy a prebiť ich maďarskou kartou. Pod falošnými tónmi ochrany slovenských národných záujmov sa skrýva úsilie pokračovať v súčasnom systéme vládnutia a ťažiť z privilegovaného postavenia v mocenskom systéme štátu. Silený radikalizmus môže byť v konečnom dôsledku škodlivý pre všetkých: pre záujmy Slovenskej republiky a jej občanov, pre maďarských spoluobčanov, ktorým hrozí odobratie domova i pre vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom.
Ako človek, ktorý sa dvadsať rokov pohybuje v oficiálnej i neformálnej diplomacii, ktorý sa vyše štyridsať rokov odborne venuje slovensko-maďarským vzťahom v minulosti i dnes i ako politik so skúsenosťou ministra kultúry Slovenskej republiky si dovoľujem vysloviť vážne varovanie: nedopusťme, aby unáhlené reakcie vyvolali eskaláciu napätia a následky, aké si dnes nikto nevie ani len predstaviť! Za všetky negatívne konzekvencie nebudú zodpovedné iba politické kruhy v Budapešti, ale aj slovenská nacionalistická politika. Dobré spolužitie nemožno založiť na kmeňovej neznášanlivosti, etnickej výlučnosti a nacionalistickej politike 19. storočia.
Súčasné spory verejnosti znemožňujú vidieť a pochopiť obrovskú prednosť moderného demokratického Slovenska: sme jedinou výrazne multietnickou krajinou v strednej Európe, všade inde etnickú rôznorodosť nepriaznivé pomery zlikvidovali. Cynické reakcie mnohých slovenských politikov z tejto prednosti a tohto obohatenia vyrábajú skôr bremeno. Súčasne namiesto toho, aby podporovali a pestovali lojalitu príslušníkov národnostných menšín k štátu premyslenou politikou poskytujúcou pocit istoty, bezpečia a domova, ustavičnými útokmi narúšajú krehké pradivo vzťahov medzi komunitami, ktoré tu žijú po stáročia. Skutočne demokratické Slovensko a sebavedomý slovenský národ nepotrebuje vyrábať z neslovenských národností občanov druhej kategórie – naopak, hľadá si medzi nimi partnerov, s ktorými chce riešiť kľúčové spoločenské a ekonomické problémy súčasnosti.
Pre Maďarskú republiku dnes prichádza obdobie ťažkých ekonomických a sociálnych skúšok, ktoré sa nebudú dať dlhodobo zakrývať kmeňovými emóciami. Akékoľvek vášne a obohrané historické reminiscencie v maďarskom parlamente by nemali ohrozovať našu pridanú hodnotu v celej Európe – etnickú rôznorodosť, na ktorej je založená občianska lojalita k Slovenskej republike. Slovensko ako európsky sused Maďarska už aj kvôli svojim menšinám musí voči Maďarsku volič citlivú, nie konfrontačnú politiku. Nesmieme pritom dopustiť, aby sa príslušníci maďarskej menšiny stali rukojemníkmi nezodpovednej nacionalistickej politiky na oboch brehoch Dunaja a mohli si vybrať len z dvoch ponúk: buď sa stanú poníženými občanmi Slovenskej republiky alebo bezmocnými Maďarmi.
Doteraz sme sa mohli vyhovárať na nepodarené hry politikov s maďarskou kartou a utešovať sa, že to nie je problém obyčajných ľudí na juhu Slovenska. Od zajtra to už tak nemusí byť.
Navrhovaný maďarský zákon o dvojakom občianstve má platiť od 1. januára 2011. Je žiaduce, aby sme odpoveď slovenských štátnych orgánov, slovenského parlamentu i slovenskej verejnosti neformulovali v predvolebnej horúčke a pod bezprostredným tlakom krikľúňov, ale uvážlivo, s chladnou mysľou, bez vášní.
A najmä je nevyhnutné, aby toto všetko – dôkladnú analýzu politických, právnych, občianskych, rodinných, majetkových a ďalších aspektov dopadu zákona i ochrany pred jeho spornými dôsledkami – uskutočnil až nový parlament a nová vláda po voľbách.