Cees Nooteboom pozná Španielsko už mnoho rokov. Snaží sa porozumieť rozštiepeniu krajiny, ktoré pokračovalo ešte aj po teroristickom útoku, v čase hrôzy. Všimol som si v španielskych novinách v posledných dňoch jedno slovo. Slovo, ktoré som dovtedy nikdy nepočul, ramblajear, korzovať. Od teroristického útoku je ramblajear veľmi populárne, ako keby obyvatelia Barcelony chceli nohami demonštrovať to, čo na spomienkovej slávnosti na korzách tak hlasno po katalánsky vykrikovali, no tinc por, nemám strach, či, keď to kričali v množnom čísle, no tenim por. Po španielsky by to bolo no tengo miedo prípadne no tenemos miedo, ale fakt, že to kričali po […]

“Po prvé, som najmenší antisemita, akého ste v živote videli. Po druhé – rasizmus, som najmenší rasista.” Takto sa prezident vyjadril na tlačovej konferencii vo februári. Z jeho slov som bol nesvoj. Keď som si pred chvíľou pozeral fotografie mladých mužov v Charlottesville, ktorí pochádzajú z môjho domovského štátu, Ohio, a uvažoval som o hesle “Heil Hitler” na tričku jedného z nich, uvedomil som si, prečo. Celé roky som študoval výpovede Židov, ktorí prežili holokaust a spomienky ich záchrancov. Keď sa záchrancov pýtali, prečo tak konali, obvykle sa otázke vyhli. Ak na ňu dali odpoveď, jednoducho povedali, že spravili len to, čo […]

Poľskú spoločnosť už zjavne unavujú “neutopiteľné” tváre politikov a ľudia neveria v ich úprimné úmysly. I. Na vysvetlenie súčasného jazyka našej politiky musím najprv načrtnúť jej základné obrysy. Posledné desaťročia v Poľsku prebiehajú v znamení dvoch strán, založených roku 2001: na jednej strane je to Právo a Spravodlivosť (PiS) Jarosława Kaczyńského a na druhej Občianska platforma (PO) Donalda Tuska. Obe pochádzajú z polystyrénu (takto sa naozaj hovorilo bývalým členom Solidarity, hnutia, ktoré v roku 1989 zvrhlo komunistický režim v Poľsku, lebo kedysi počas štrajkov spávali na polystyrénových matracoch) a obe sú pravicovými stranami. PiS je extrémnejšia, nacionalistická, náboženská a euroskeptická, […]