György Dragomán

György Dragomán (1973) je maďarský spisovateľ. Narodil sa vo Marosvásárhely v Sedmohradsku. Od roku 1988 žije v Budapešti. Jeho román Biely kráľ vyšiel v pätnástich jazykoch, okrem iného v slovenskom a českom preklade. V roku 2010 bol hosťom Stredoeurópskeho fóra v Bratislave.

Odchod / Stĺpček

Celý môj život určilo to, že som musel opustiť svoj domov. Musel som prejsť len 700 kilometrov, za relatívne civilizovaných podmienok: nemusel som pri tom meniť jazyk, privítali ma s láskou a pred odchodom som mal predstavu o tom, kam idem. Útek, emigrácia, odchod je dlhodobá trauma, ktorá sa len ťažko hojí. Radím každému: postavte sa do prostriedku izby, poobzerajte sa okolo seba a skúste si predstaviť, že to, čo vidíte, vidíte naposledy. Potom vyjdite na námestie, ktoré máte vo svojom meste najradšej, pomaly sa okolo seba rozhliadnite a predstavte si, že ste tu naposledy, že sa sem už nikdy […]

Real Rockers

The bearded electrician lives on the third floor. Even though he doesn’’t show it, he’s a real rocker, he owns a reel-to-reel tape recorder, and uses it to secretly listen to his rock tracks when he comes home from work. He’’s the only one on our block with a tape recorder, everyone else has just a record player, but you can’’t listen to rock music on a record player because there are no records with rock music. Rock music is banned in our city. My friend Mishi and I once went up to him and asked him to let us […]

Radosť z hrdzavejúcej škvrny / Esej

Jar 2009. Cestujeme, moja žena a ja, z maďarského Szombathély na autorské čítanie do Rakúska. Hranica je opustená, nikde žiadny colník. Na plechu pod okienkom vidím malý kúsok hrdze. Odrazu ma premkne radosť, ťažko ju opísať, akási neskutočná, búšiaca eufória. Chcem zastať, chcem vystúpiť, chcem sa toho kúsku hrdze dotknúť. Chcem vidieť, ako sa kov rozsype, dívať sa na rozpadnutú colnicu. Chcem sa ubezpečiť, že rozpad je nevratný. Chcem si byť istý, že toto miesto v celom svojom živote už nikdy neuvidím v jeho pôvodnej funkcii. Už nikdy. Moja žena sa na mňa díva a až v jej zarazenom pohľade […]