Do Gdaňska povolali psycholóogov, na pomoc verejnosti. Taký veľký to bol šok – vražda starostu vysielaná naživo 13. januára s miliónmi divákov. Dvadsaťsedemročný muž obvinený z vraždy bol prepustený z väzenia niekoľko mesiacov predtým. Mal naplánovaný každý detail svojho útoku v priamom prenose: najprv bodol starostu do srdca, potom zakričal do mikrofónu, že pána Adamowicza zabil, aby sa pomstil Občianskej platforme, centristickej opozícii, ktorá ho údajne neprávom strčila do väzenia.
Pohreb Pawla Adamowicza. Foto: Agencja Gazeta / Jakub Porzycki
V nedeľu vyšli do ulíc Gdaňska desaťtisíce ľudí rozlúčiť sa so svojím starostom. Spontánne zhromaždenia sa konali aj v ďalších poľských mestách. Vyzeralo to, že veľká časť Poľska je na chvíľu zjednotená – v šoku a žiali.
Kto chce pochopiť celú situáciu, musí poznať kontext. Pán Adamowicz bol zavraždený na Veľkom Vianočnom Orchestri, ktorý sa posledných 27 rokov koná hneď po Vianociach. Orchester, najväčšie charitatívne podujatie v Poľsku, zbiera peniaze pre poľské nemocnice. V dňoch pred koncertom sú ulice plné červených srdiečok, ktoré ľudia dostávajú za svoje finančné príspevky a Poliaci sú k sebe naraz milí.
Ale pritom je len málo projektov, ktoré sú terčom takej veľkej nenávisti. Kritici Orchestra, väčšinou z pravice, neschvaľujú jeho štýl – zľahka anarchistický, zjavne ľavičiarsky, — a nepáči sa im jeho hudba. Tie dobročinné koncerty sú totiž výborné. Kritika v minulých rokoch ešte zosilnela, zvlášť po víťazstve Práva a spravodlivosti v parlamentných voľbách roku 2015. Nedávno jeden novinár napísal, že vedúci Orchestra propaguje zlo, pravicové médiá tvrdili, že je “slizký trpaslík” a bábka v rukách skorumpovaných politikov.
Ale aj tak bol Orchester pre veľkú väčšinu Poliakov symbolom Poľska, ktoré sme sa počnúc rokom 1990 horko-ťažko snažili vybudovať v časoch ešte inzitného, no sľubného kapitalizmu Poľska, ktoré vstúpilo do NATO, Poľska, ktoré hlasovalo za vstup do EÚ. Orchester bol symbolom troch desaťročí civilizačnej premeny a cesty našej krajiny smerom k lepšiemu, mierumilovnejšiemu, prosperujúcemu a slobodnému svetu. Orchester sa stal aj symbolom vzájomnej úcty a veľkorysosti, aj keď len na jeden deň v roku. Dal Poliakom – ktorí sú väčšinou skôr skleslí ľudia – možnosť, aby sa pri ohníku spoločenstva trochu zohriali. Nemala by som nič proti tomu, keby sa Orchester vyhlásil za národ sám osebe, a rada by som sa stala jeho príslušníčkou.
Pán Adamowicz, moderný konzervatívec a vynikajúci starosta, predstavoval všetko, čo PiS nie je. Hoci bol tradicionalista, bojoval proti provinčnosti s otvoreným srdcom a mysľou. A mal zriedkavú odvahu a sociálnu citlivosť. Šiel aj proti vládnej politike a – spolu s niektorými ďalšími starostami – pozýval imigrantov do svojho mesta, zaručil im podporu, prácu a bývanie. Jeho zavraždenie je útok na víziu liberálneho, progresívneho Poľska.
Naraz sme v mentálnej vojne, v ktorej sa namiesto guliek páli slovami.
Čo mohlo byť motiváciou jeho vraha? Úrady ho vykreslili ako mentálne narušeného, ale žiadny čin sa nedeje vo vákuu. Štátna televízia, ktorá je pre významné množstvo Poliakov zdrojom informácií, sústavne kydá špinu, agresívnym, hanlivým jazykom, na politickú opozíciu a každého, kto zmýšľa inak než vládnuca strana. Zavraždenému starostovi televízia nadávala, že je zlodej, že je Nemec, homosexuál aj mafián. Televízia navyše v posledné tri roky sústavne zhadzovala súdny systém, tvrdila, že škodí ľuďom, pretože vláda ho potrebovala celý vymeniť, o sudcoch sa v televízii hovorilo, že je to kasta, ktorá stojí nad zákonom. Práve tieto posolstvá mohol vrah vnímať zo svojej väzenskej cely: o zloduchoch a tom, že radikálne riešenia sú nutné.
Správy v Poľsku sú dnes ako nejaký nový druh monštra, ako Frankenstein, ktorý sa online vymkol spod kontroly a zmutoval do nenávistného jazyka, ktorý potom nachádzate kdekoľvek. Otvoríte si mail a máte ho: “Zdochneš, ty špina.”
“Vieme, kde bývaš.”
“Odrežeme tú sprostú hlavu.”
Internetom hučí nenávisť.
Telo odpovedá na verbálnu agresiu reflexmi. Schúli sa klbka a začne sa potiť, pumpovať adrenalín. Keď sa to stane mnohým ľuďom naraz, tak sme v mentálnej vojne, v ktorej sa namiesto guliek páli slovami. Som hlboko presvedčená, že so slovami sa musí zaobchádzať ako s hmotnými zbraňami, s každou invektívou či s hrozbou ako s násilím a agresiou.
Nenávistný jazyk vsiakol do verejného diskurzu a proces úpadku noriem je už úplne viditeľný.
Bohužiaľ, nenávistný jazyk bujnie čoraz viac, a nikto v Poľsku za to nenesie zodpovednosť. Polícia dostáva od ľudí podnety a zamieta ich. Tento nevyslovený konsenzus zdemoralizoval oslabené mysle. Nenávistný jazyk vsiakol do verejného diskurzu a proces úpadku noriem je už úplne viditeľný: volení zástupcovia sa netaja konšpiračnými teóriami, poslanci postujú invektívy kypiace nenávisťou, s vedomím, že čím je v tweete viac brutality a emócii, tým viac sa rozšíri.
Populisti používajú jazyk, ktorý je agresívnejší a nenávistnejší. Hľadajú fackovacích panákov. V Poľsku sú fackovacími panákmi takzvaní blázniví ľavičiari, homosexuáli a lesby, Nemci, Židia, bábky Európskej únie, feministky, liberáli a ktokoľvek, kto podporuje imigrantov.
Pridajte k tomu mlčanie a cynizmus kňazov, drsnú agresívnu propagandu štátnej televízie, tichý súhlas polície s antisemitskými excesmi, verejné prejavy dehumanizovania “nepriateľov národa”, očierňovanie autority súdov a neospravedlniteľnú deštrukciu životného prostredia, a máte dusivú atmosféru nenávisti, mŕtvy bod nabitý emóciami, v ktorom môžu byť len zradcovia a hrdinovia.
V zdravej, normálnej spoločnosti ľudia môžu navzájom nesúhlasiť, aj diametrálne nesúhlasiť, a to vôbec neznamená, že sa musia navzájom nenávidieť. Poľské úrady však urobili z rozdelenia Poľska svoju prvoradú úlohu.
Agresivita je v Poľsku vo vzduchu. Emócie odviazané eskaláciou jazyka politických debát môžu ľahko prejsť do akcie, a agresia potom smeruje na špecifický predmet. Povraz, natiahnutý až na hranicu možného napätia, praskne v tom najcitlivejšom bode.
Bojím sa o našu bezprostrednú budúcnosť. Vrátime sa tam, kde sme boli pred touto nezmyselnou smrťou alebo nás to nejako prinúti vytriezvieť?