Z aprílovej prezidentskej kampane Venezuelčanom asi najviac utkvel v pamäti moment z jej úplného začiatku. Bola to chvíľa, keď sa Nicolás Maduro Moros, ktorého si nebohý Hugo Chávez vybral za svojho nástupcu, zveril televíznemu publiku, že hlavný comandante ho navštívil v podobe vtáčika a zaštebotal mu, že musí vyhrať voľby. Zapamätali si aj jeho sľub, že každého, kto bude hlasovať za kandidáta opozície, Henrique Caprilesa Radonskeho, postihne starodávna indiánska kliatba a nezabudnú ani na mítingy, na ktorých sa Maduro pokúšal dodať váhu sloganu “Chávez žije!” tým, že ťahal na tribúnu nešťastníka, skutočne ako vajce vajcu podobného Chávezovi. Nezabudnuteľný bol aj pohľad na […]

Počas posledných trinástich rokov, desiatich mesiacov a šiestich dní, keď vystrájal na televíznych obrazovkách sveta, od prvého uvedenia do úradu prezidenta Venezuely až do minulého decembra, keď sa prestal objavovať na verejnosti, Hugo Chávez, ktorý v utorok skonal vo veku 58 rokov, neprestal byť záhadou. Tancujúci, smejúci sa, tárajúci, hroziaci, spievajúci, tyranizujúci, vždy provokujúci comandante (v skutočnosti zastával len hodnosť podplukovníka) po sebe zanechal veľkú medzeru. V rokoch jeho vlády ste sa vo Venezuele nikdy nemuseli obávať, že rozhovor na večierku či miestnej tancovačke uviazne: vždy tu bol Chávez, alebo, lepšie povedané, iba Chávez, na koho ste sa mohli sťažovať, chváliť ho, vysmievať sa mu […]