Polityka (Poľsko), 24.03.2009
Vláda Platformy Obywatelskej (PO) úspešne ovládla poľský politický priestor, no Jacek Zakowski v jej úspechoch odhaľuje nepríjemné paralely s vládou jednej strany a varuje, že po rokoch úspechov môže nastať bolestný úpadok. “Za posledných šestnásť mesiacov si PO rôznymi nápadmi a rozhodnutiami, ktoré urobila či zanedbala, proti sebe poštvala mnohých: lekárov a sestričky, coľníkov, odborárov, feministky, učiteľov, ľudí, ktorí nedostali možnosť odísť na predčasný dôchodok, rodičov šesťročných detí, pracovníkov lodeníc, vedcov, zbrojársky priemysel, trhových fundamentalistov, katolíckych tradicionalistov, ľudí v uniformách, ba dokonca aj časť zamestnávateľov. Vláda PO-PSL – ako kedysi vláda AWS – sa rýchlo dostala do konfliktu práve s tými kruhmi, ktoré tvorili jej voličskú základňu. A hoci žiaden z týchto konfliktov nebol zvlášť horúci, takmer každý z nich zasiahol dôležitú skupinu aktívnych voličov. V tejto situácii by logicky popularita premiéra, vlády a vládnucej koalície mala rýchlo upadať a pozícia opozičných strán by sa mala upevňovať. Prieskumy verejnej mienky však ukazujú, že sa nič podobné nedeje a že PO sa teší dosť stabilnej podpore. Opozícia manévruje najrozličnejšími spôsobmi, mení imidž, účesy, tváre, poetiku, oblečenie, rétoriku, programy, aliancie, cieľové skupiny a trasy ciest po krajine. (…) Nech by sa opozícii darilo akokoľvek zle či dobre, proti PO nič nezmôže. Lebo Platforma sa roztiahla v bezprecedentne širokom politickom špagáte. PO sa tak dobre situovala na politickej scéne, tak šikovne stavia mosty medzi svojimi nebotyčne roztiahnutými kríkladmi, že ostáva málo priestoru a vzduchu pre iných. Zvlášť ke? tí iní veľmi nevedia, ?o so sebou. SLD sa nedokáže rozhodnúť, čo dnes znamená ľavicovosť a PiS upadla do totálnej opozície, čiže permanentného hysterizovania z akéhokoľvek dôvodu a do hysterického odmietania čohokoľvek, čo PO navrhne. Aj ak by to malo znamenať, že musí odvrhnúť vlastné myšlienky spred poldruha roka. Pre Donalda Tuska – súčasne šéfa strany, premiéra a kandidáta v budúcich prezidentských voľbách – je to neslýchane výhodná situácia. Prinajmenšom v krátkodobej perspektíve. Premiér si predovšetkým môže byť istý, že nikto z jeho posádky neskočí cez palubu. Lebo za tou palubou nie je ni?. PO je ako loď, zakotvená v suchej lodenici. Kto by z nej chcel utiecť, zahynie pri náraze na tvrdú realitu zabetónovaného politického systému. (…) PiS, číhajúci za rohom je pre Tuskovu Platformu ako kmeň krvilačných Indiánov, obliehajúcich kolónu osadníkov. Všetci vedia, že ak sa dajú rozdeliť, môžu sa rozlúčiť so svojimi skalpami. To však neznamená, že Poliaci dnes de facto nemajú politickú voľbu. Akurát že reálna voľba, spory, ktoré môžu ma? ozajstný vplyv na skutočnosť, vierohodné a súčasne politicky podstatné programové rozdiely dnes existujú skôr vnútri vládnucej strany než medzi ?ou a konkurenciou. Aj to vytvára novú situáciu, akú poľská politická scéna doteraz nepoznala. (…) Čím viac bude rásť tlak rozdielnych záujmov, tým väčšmi hrozí, že široká reprezentácia, ktorá dnes strane zabezpečuje obrovskú podporu, sa stane zdrojom čoraz silnejšieho nátlaku a škandálov, ktoré vyústia do vnútorných konfliktov. Tieto napätia sa budú zvyšovať, hoci sa možno ešte dlhší čas neprejavia na verejnosti. (…) PO, ktorá okupuje väčšinu politickej scény tak bude čoraz viac pripomínať monopartiu predchádzajúceho systému, v ktorom frakcie zastupovali pluralistickú reprezentáciu rôznorodých názorov, frakcijné boje nahrádzali politickú debatu a politické rozhodnutia záviseli najmä od toho, kto mal práve lepší prístup k uchu vodcu.” A hoci politická pozícia strany sa zdá byť neotrasiteľná a Platforma Obywatelska podňa všetkého vyhrá budúce voľby a možno aj tie po nich, pozícia jej lídera podňa Jacka Zakowského značne oslabla: “Za rok spravovania vlády Donald Tusk nielen že prestal byť najpopulárnejším členom vlády (v januári ho predbehol Radoslaw Sikorski), ale bol aj jediným lídrom PO, ktorého popularita netto (čiže rozdiel medzi tými, čo mu dôverujú a nedôverujú) sa za minulý rok zmenšila, a to o celú tretinu. Popularita iných líderov PO v tom istom čase výrazne stúpla. Aj v tomto zmysle situácia pripomína politický vývoj z minulého režimu. Keď je zmena vedúcej strany nemožná alebo ťažká, jej viny sa sústreďujú do osoby lídra. (…) Ak Platforma bude odovzdávať vládu o sedem alebo jedenásť rokov, nebude môcť nič zvaliť na nedostatok času, zlých koaličných partnerov, zlomyseľného prezidenta ani na deštruktívnu činnosť opozičných strán. Všetko, čo sa v tom čase bude v Poľsku diať, bude zásluhou alebo vinou PO. Skúsenosť britských konzervatívcov a nemeckých sociálnych demokratov učí, že čím dlhšie sa udrží systém dominujúcej strany, tým bolestnejší je neskôr jej úpadok.”
© Salon